Krajiny okolo kaspického mora neprepožičajú svoje územie tretiemu štátu ako základňu pre útok na jednu z nich. V Teheráne sa na tom dohodli najvyšší predstavitelia Ruska, Kazachstanu, Turkmenistanu, Iránu a Azerbajdžanu. Ich krok je jasnou odpoveďou na úvahy, či Spojené štáty americké môžu v spore o iránsky jadrový program použiť silu. Iránskych predstaviteľov určite potešil i ďalší záver konferencie kaspických krajín, že všetky štáty, ktoré podpísali dohodu o nešírení jadrových zbraní majú právo na rozvoj mierovej jadrovej energetiky.
Teherán odmietol obvinenia západných krajín, že namiesto mierovej jadrovej energetiky sa sanží vyvíjať jadrovú bombu. Ako o jednom z možných východiskových miest prípadného útoku sa najčastejšie špekulovalo o Azerbajdžane.
Najvyšší ruský predstaviteľ navyše podporil iránsku bezpečnostnú iniciatívu v regióne. „Nemôžem nespomenúť ruský návrh na vytvorenie spoločnej námornej skupiny operatívnej spolupráce Kasrof,“ dodal v tejto súvislosti.
Na energetické suroviny bohatá oblasť je však v súčastnosti nepokojná predovšetkým pre iránsky jadrový program. Teherán ho síce označuje za mierový, ale západné krajiny sú znepokojené jeho možným vojenským využitím a tlačí na vládu v Teheráne, aby začala plniť rezolúciu OSN a ďalšie medzinárodné dohody. Iránsky prezident Mahmúd Ahmadínežád sa vyjadril, že celý problém sa podarí vyriešiť „veľmi rýchlo.“
Rusko má v Iráne silné obchodné záujmy, práve ruskí odborníci pomáhajú Iráncom so stavbou jadrovej elektrárne v Bušehre. Rusko a tiež Čína preto zastávajú voči Teheránu v Rade bezpečnosti OSN zmierlivý postoj viac ako západné krajiny a kladú dôraz na pokračovanie diskusií s iránskou vládou.
Na tlačovej konferencii po summite označil iránsky prezident Mahmúd Ahmadínežád spoločne prijatú záverečnú deklaráciu ako „veľmi silnú.“ Deklarácia, ktorú slávnostne podpísali vedúci predstavitelia všetkých zúčastnených krajín stretnutia, uznáva právo všetkých signatárov dohody o nešírení jadrových zbraní na výzkum, vývoj, výrobu a používanie jadrovej energie na mierové ciele v súlade s mechanizmami Medzinárodnej agentúry pre atómovú enegiu (IAAE).
Hlavní predstavitelia štátov v okolí Kaspického mora, ktoré všetky okrem Iránu predtým patrili do Sovietskeho zväzu, sa odteraz budú sretávať pravidelne každý rok. V roku 2008 bude ich stretnutie v azerbajdžanskom Baku.
Na záver teheránskeho summitu Putin povedal, že účastnícke krajiny sa rozhodli založiť novú, hospodársky zameranú organizáciu. Prvým krokom k jej vzniku má byť konferencia ekonomicých odborníkov týchto krajín, ktorá sa uskutoční budúci rok v Moskve.
Ruský prezident tiež zdôraznil, že s projektami plynovodov a ropovodov vedúcich Kaspickým morom budú musieť súhlasiť všetky štáty na jeho pobreží. „Projekty, ktoré môžu spôsobiť zásadné ekologické škody, nemôžno začať bez prejednania všetkých piatich kaspických krajín.“ Rusko sa dlhodobo snaží obmedziť predovšetkým americké snahy postaviť v oblasti plynovody a ropovody vedúce zo strednej Ázie k zákazníkom na Západ mimo ruského územia.
Iránsky prezident Ahmanínežád tiež zdôraznil potrebu nevpustiť do oblasti cudzie sily. „Kaspické more je more vnútrozemské a patrí len kaspickým krajinám, len oni tu môžu mať svoje lode a ozbrojené sily.“
Krajinám sa však nepodarilo dohodnúť na rozdelení Kaspického mora, čo je pre mnohé z nich zásadné. Počas existencie Sovietskeho zväzu bolo more, ktoré je veľkou zásobárňou ropy a zemného plynu, rozdelené medzi ZSSR a Irán rovným dielom.
Teherán teraz navrhuje, aby každý pobrežný štát získal rovnaký diel mora. Ostatné krajiny ale presadzujú rozdelenie zodpovedajúce pomerom dĺžky pobrežia, čím by sa iránsky podiel výrazne znížil.
Putin je v Iráne na historicky prvej návšteve. Z ruských a sovietskych vodcov bol v tejto ázijskej krajine len Stalin, ktorý sa tu počas druhej svetovej vojny zúčastnil na Teheránskej konferencii spojeneckých mocností.
Putina očakávali pôvodne v Teheráne v pondelok, svoju návštevu odložil o jeden deň. Ruský prezident sa má počas svojej návštevy stretnúť s prezidentom Mahmúdom Ahmadínedžádom a s iránskym duchovným lídrom ajatolláhom Alím Chameneím.
Putina v nedeľu informovali o možnom pokuse o atentát na jeho osobu. K údajnému pokusu o vraždu by malo dôjsť počas jeho návštevy Teheránu. Pre agentúru AFP to oznámil Kremeľ. Iránske ministerstvo zahraničných vecí správy o atentáte poprelo a označilo ich za absolútne „nepodložené“.