Pripomenula v tomto kontexte, že poslanci už v auguste 2010 odsúhlasili pristúpenie krajiny k eurovalu a za spojenie hlasovaní sa vyslovila aj väčšina ministrov. Navyše, podľa nej bolo úplne zrejmé, že vtedy opozičný Smer-SD by návrh eurovalu aj tak nepodporil. „V politike sa naivita nevypláca. Bolo úplne zrejmé a jasne formulované, že vtedajšia opozícia na Slovensku sa nezachová takým spôsobom ako napríklad opozícia v Nemecku. Veľmi jasne Smer deklaroval, že pri hlasovaní nepodporí zmeny v dočasnom eurovale, čo by znamenalo, že SR zruší hlasovania ďalších krajín eurozóny,“ poukázala expremiérka na medzinárodný kontext hlasovania.
Radičová zároveň naznačila, že ani úspešné pôsobenie na čele vlády by zrejme neovplyvnilo jej rozhodnutie neuchádzať sa o post hlavy štátu. Hoci sa podľa nej kabinetu podarilo naštartovať dôležitú reformu právneho štátu, pôsobenie na čele exekutívy malo pre ňu osobne aj negatívny rozmer. „Je to obrátená strana politiky, a to je politikárčenie a politické hry. A táto skúsenosť nie je pre mňa pozitívnym zážitkom. Takže na rozhodnutí nevstúpiť späť do rieky vrcholovej politiky po zvážení týchto skúsenosti to naozaj nič nemení,“ povedala.
Richard Sulík (SaS), vtedajší predseda parlamentu a líder liberálov, ktorí nepodporili vládny kabinet, tvrdí, že by rovnako hlasoval aj dnes. Celý proces nazýva primitívnym vydieraním SaS a fatálnou chybou expremiérky. „Nerozumiem, ako to mohla Iveta Radičová spraviť a takto položiť svoju vládu,“ podčiarkol. Kto konkrétne z bývalých koaličných partnerov nesie najväčší podiel na rozhodnutí spojiť obe hlasovania, však nechcel uviesť. Podľa neho to však bol nepochopiteľný krok, keďže tak väčšina koalície znemožnila Smeru-SD, aby euroval podporil. „To bola hrubá chyba,“ zdôraznil Sulík.
Vládny kabinet Radičovej padol 11. októbra 2011 v nočných hodinách. Dôveru vláde vtedy vyslovilo len 55 poslancov, pričom potrebných bolo aspoň 76 hlasov.