Radičová: O rozdelení rozhodli tí, ktorí na to nemali mandát

Rozpad československej federácie, ku ktorému došlo pred 20 rokmi, predurčili podľa bývalej slovenskej premiérky Ivety Radičovej už voľby v roku 1992. Tie potvrdili úplne rozdielnu politickú scénu v dvoch častiach vtedy ešte spoločného štátu.

30.12.2012 12:16
Iveta Radičová Foto:
Slovenská expremiérka Iveta Radičová
debata (422)

Pôvodné partnerské politické hnutia z čias Nežnej revolúcie sa už na jar 1991 vnútorne rozštiepili – české Občianske fórum na ODS a Občianske hnutie, slovenská Verejnosť proti násiliu na HZDS a ODÚ. Voľby vyhrala v Čechách koalícia ODS-KDS a na Slovensku HZDS.

„Výsledok volieb naznačil, priam predpísal postup, ktorý bude nasledovať. A ja rešpektujem výsledky volieb. To čo sa však odohralo – z môjho pohľadu – bola dohoda politických štruktúr o rozdelení Československa. A to štruktúr, ktoré od voličov na takýto krok nemali mandát,“ uviedla Radičová. Expremiérka pripomína, že vtedy okrem SNS žiadna politická strana nepredstúpila do volieb s programom rozdelenia Československa. „Ani jedna. HZDS ponúkalo päť alternatív a občania sa mali rozhodnúť. Dlhé obdobie to boli rôzne podoby konfederácie, federácie, ale nepredstúpilo pred voličov s programom rozdelenia štátu,“ prízvukovala.

Dohoda na rozdelení spoločného štátu bola podľa Radičovej dôsledkom toho, že vtedajšie politické štruktúry mali primárne úplne rozdielny pohľad na to, ako pokračovať v ekonomickej a sociálnej transformácii Československa, ale aj v oblasti demokratizácie. Takýto spôsob dohody však podľa nej poznačil politickú kultúru až dodnes. „Pretože to vytvorilo precedens, že politici môžu rozhodnúť o riešeniach, na ktoré nedostali mandát vo voľbách od voličov,“ tvrdí bývalá premiérka. Pritom podľa nej tradičná demokracia ešte z prvého Československa dávala základy a možnosti, aby sme si nadstavili politickú kultúru, „kde politici prijímajú riešenia, na ktoré od voličov mandát majú“.

Tento precedens sa neskôr podľa nej premietol do celého obdobia mečiarizmu. „Nastúpila noc dlhých nožov, zmena ekonomickej reformy, privatizácia priamo vybratým privatizérom bez súťaží. To poznačilo celé obdobie, ktoré bolo právom označované ako pseudodemokracia alebo kvázidemokracia na Slovensku,“ dodala Radičová.

Bývalá premiérka je stále presvedčená, že o tak dôležitej otázke, ako je štátoprávne usporiadanie, malo byť referendum. „Napokon vstup do Európskej únie, kde sme sa vzdávali istej časti kompetencií, prebiehal formou referenda. Tuto bol proces získavania nových kompetencií. V demokratickom systéme je jediný nástroj referendum,“ argumentuje Radičová. Zároveň však priznáva, že proces delenia federácie bol nezvratný.

Demokratizácia v tom období priniesla v Európe priam raketový vznik nových samostatných štátov. „Pretože tie celky boli produktom stalinského a neskôr brežnevovského modelu sovietskych satelitov. To boli umelé konštrukty, ktoré úplne logicky s demokratizáciou prirodzene speli k vytváraniu nových štátnych celkov už na demokratických princípoch,“ dodala.

Otázka postavenia Slovenska v spoločnom štáte ožila hneď po Nežnej revolúcii. Radičová bola aktívna vo VPN. „Keď sme formulovali prvý program národného porozumenia vo VPN, tak jedným z pilierov boli kompetencie pre Slovenskú republiku, pretože postavenie Slovenska, samostatné kompetencie, vlastne rezonovali a formovali sa vyše sto rokov,“ poznamenala. Prvýkrát to bolo ešte v 19. storočí, neskôr pri vytvorení Československej republiky po prvej svetovej vojne. Otázka sa riešila aj v demokratizačnom roku 1968. Aj rok 1989 podľa Radičovej rok úplne prirodzene s demokratizáciou prinášal otázku decentralizácie kompetencií

422 debata chyba