Podporným argumentom by podľa nej mohlo byť aj predĺženie splatnosti základného vkladu mechanizmu z pôvodných troch rokov na päť. Slovensko tak v prvom roku fungovania nového eurovalu nebude musieť splatiť 330 mil. eur, ale iba 132 mil. eur. „Odpoveďami na tie pochybnosti spolu s ďalším zvýhodnením konštrukcie stabilizačného mechanizmu, myslím si, môžeme dospieť k dohode aj so stranou SaS,“ povedala v Bruseli Radičová.
Premiérka sa zároveň pokúsila odpovedať na stranou SaS vyslovené otázky. Tie sa týkali predovšetkým angažovanosti súkromného sektora, hlasovacieho mechanizmu a maximálneho limitu finančnej účasti jednotlivých krajín. V otázke hlasovania je podľa nej odpoveď jednoduchá, keďže či už využitie mechanizmu, alebo aj navýšenie jeho kapitálu je podmienené jednohlasným prijatím. Takýto systém hlasovania, kedy za navyšovanie kapitálu musia hlasovať všetky krajiny, je podľa nej tiež odvrátením obavy týkajúcej sa maximálneho vkladu jednotlivých krajín.
Radičová verí, že predstaviteľov SaS sa podarí presvedčiť aj o dostatočnom angažovaní privátneho sektora. „Čo sa týka ešte prísnejšej dikcie účasti bankového sektora, je to na diskusii. Podľa môjho názoru tá dikcia je úplne jasná,“ povedala s tým, že posudzovanie privátneho sektora bude zohrávať významnejšiu rolu aj podľa ďalších opatrení, ktoré schválili lídri Európskej únie.
Koaličná SaS nie je rozhodnutá, či podporí v slovenskom parlamente nový Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), teda tzv. permanentný euroval. „Nie je isté či SaS zahlasuje za euroval, máme tam niekoľko otázok a máme niekoľko vážnych výhrad,“ uviedol po štvrtkovom stretnutí zástupcov strany s ministrom financií Ivanom Miklošom predseda SaS Richard Sulík.
SaS je však podľa predsedu strany pripravená podporiť v parlamente zmenu Lisabonskej zmluvy, ktorá by mala umožniť vznik eurovalu. Táto prvotná legislatívna úprava by podľa Sulíka mala byť len vo formálnej podobe. O samotnom novom eurovale by mal následne slovenský parlament rozhodovať až o niekoľko mesiacov. Celý proces tvorby nového systému je tak podľa Sulíka zatiaľ na začiatku. „Je tu ešte nejaký priestor, ktorý sa budeme snažiť využiť,“ dodal Sulík.
Minister financií Ivan Mikloš označil diskusiu s predstaviteľmi strany SaS za dobrú, pričom na stretnutí podľa jeho slov argumentoval v prospech schválenia návrhu nového ochranného systému pre eurozónu. Na otázku, či presvedčil svojich koaličných partnerov, novinárom odpovedal, že nevie, pretože sa ich na to nespýtal.
Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), teda permanentný euroval, by mal súčasný dočasný stabilizačný systém nahradiť v roku 2013. Podľa premiérky Ivety Radičovej má ísť o systém veľmi podobný Medzinárodnému menovému fondu, avšak v regióne eurozóny. Mechanizmus tak má pomáhať krajinám, ktoré sa prípadne dostanú do problémov s refinancovaním vlastného dlhu. Efektívna úverová kapacita mechanizmu má byť 500 mld. eur. Aby bola táto kapacita ratingovo najvyššie hodnotená, celý mechanizmus bude zahŕňať aj dodatočnú rezervu 200 mld. eur. Prvých 80 mld. eur kapitálu mechanizmu má byť splatných v prvých piatich rokoch jeho fungovania v hotovosti. Zvyšná časť podielu sa bude v prípade potreby vkladať kombináciou záruk a kapitálu na zavolanie.