Rádioamatér doma skrýva unikátnu zbierku špionáže

Miroslav Horník sa pri odhaľovaní svojho súkromného múzea rádiovej techniky záhadne usmeje. Má totiž vo svojej zbierke aj také kusy, ktoré nikdy neexistovali, presnejšie československá vláda ich tajila.

25.03.2011 06:00
rádiá, zberateľ, rádioamatér, Miroslav Horník Foto:
Vášňou Miroslava Horníka sú staré rádiá.
debata (5)

Napríklad taký špionážny vysielač československej výroby Sirius 3 zo 70. rokov. Vláda ich vraj všetky zničila, no rádioamatér z Cífera ho bez škrupúľ vytiahne z police. Kúpil ho na burze.

Zbierka Miroslava Horníka zaplavila takmer celý jeho dom. V pivnici zapratanej policami s naskladanými stanicami má prvý zberateľský kúsok – rádio z anglického bombardéra. Na rovnako plnej povale to zvláštne praská, píska a hrá rôznymi svetielkami. Inak toto najvyššie položené miesto sa volá „hamšek“ a znamená čosi ako pracovňa alebo vysielacie stredisko. Tu komunikuje s ostatnými rádioamatérmi.

Hoci slovenskí rádioamatéri sa počítajú na desiatky, Horník patrí k hŕstke posledných, ktorí si ešte stále všetko vyrábajú svojpomocne. Aj preto sú jeho vášňou staré rádiá z vojnového obdobia a práve v tomto je vyhľadávaným odborníkom. Zbiera ich, aj opravuje či vyrába repliky. „Naposledy ma oslovili z Klubu vojenskej histórie Carpathia. Pripravujú obrnený transportér a ja pre nich vyrábam repliku nemeckého rádia,“ prezradil. Pri svojej práci čerpá z fotografií a zo starých nákresov.

Pripomína, že povojnová sovietska rádiotechnika nesie výrazný rukopis nemeckých inžinierov. „Rusi totiž počas vojny obsadili nemecký závod na výrobu takejto techniky a presťahovali ho aj s ľuďmi do Bieloruska. Nemci tu pod vojenským dozorom vyrábali rádiá pre Rusov. Všetko bolo prísne tajné,“ hovorí Horník. Pripravuje tiež repliku slávnej Enigmy – nemeckého šifrovacieho zariadenia. Funkčná však nebude.

Časť zo svojej jedinečnej zbierky by chcel cíferský rádioamatér otvoriť svetu. V opustenom a nevyužívanom bunkri za dedinou plánuje vystaviť niekoľko exemplárov z vojenskej spojárskej techniky používanej na území Česka a Slovenska. Okrem dobového vybavenia bunkra tu má byť poľný telefón, ústredňa, rôzne vysielače a zariadenia, medzi ktorými sa objaví napríklad aj Ženíšek – rádiostanica pomenovaná po svojom vynálezcovi. Jej vývoj sa začal v roku 1947, bol to utajovaný projekt stanice, ktorá slúžila ako náhrada telefónneho vedenia na vzdialenosť 50 kilometrov.

Rádioamatérstvo nie je len o zbieraní strojov či o vysedávaní za šumiacim signálom. Horník pripomína, že záľuba aj zachraňuje životy. V Japonsku boli podľa neho rádioamatéri jedni z mála, ktorí dokázali v postihnutých oblastiach tesne po katastrofe zabezpečiť komunikáciu, keď vypadli mobilné siete. Rádioamatérska tiesňová služba funguje aj na Slovensku a jej členovia dokážu pomôcť napríklad v čase povodní, keď je obec odrezaná od sveta.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba