Od kondície krajiny závisí, či bude schopná splácať pomoc do sto miliárd eur, ktorú jej cez víkend prisľúbili politici eurozóny. Slovenský podiel na pomoci by sa mal vo forme ručenia pohybovať okolo jedného percenta.
Španieli sú tento rok v asi 2–percentnej hospodárskej recesii a na budúci rok mala krajina už rásť. Agentúra Fitch však v rast ekonomiky pri takmer štvrtinovej nezamestnanosti neverí. Tiež je skeptická k tomu, či krajina dodrží naplánovaný deficit na tento a budúci rok. Neplnenie úspor hrozí aj v prípade Grécka, kde cez víkend môže voľby vyhrať radikálna ľavicová strana. Iná ratingová agentúra Moodýs už varovala, že ak Grécko po voľbách opustí euro, rating sa zhorší celej eurozóne a predražia sa aj pôžičky, čo by zintenzívnilo pochybnosti o budúcnosti eura.
Viacerí politici aj ekonómovia sa však zhodujú v tom, že len cez európsku pomoc a úspory môžu zadlžené krajiny pri celistvosti eurozóny ozdraviť svoje financie. V prípade Španielska však nebude pomoc lacná. Ekonómovia odhadujú, že jednorazová 100–miliardová pomoc pre španielske banky nebude postačujúca.
„V Írsku sa začalo na začiatku hovoriť o päťmiliardovej pomoci, nakoniec z toho bolo 67,5 miliardy eur. Španielsko je pritom niekoľkonásobne väčšie ako Írsko, ma výrazne väčšiu nezamestnanosť, ekonomika neprešla žiadnymi reformami,“ hovorí Ľuboš Vančo zo spoločnosti KPMG.
Trhy včera po vlne optimizmu zneistilo, že podmienky pomoci pre španielske banky nie sú jasné. Výnosy desaťročných španielskych vládnych dlhopisov tak vzrástli na vyše 6,6 percenta, čo je blízko k dlhodobo neudržateľnej hranici siedmich percent. Čoraz viac sa tak špekuluje o tom, že pomoc bude potrebovať aj samotné Španielsko, aj keď vláda to odmieta. Podobná situácia je aj pri Taliansku.
„Je pravdepodobné, že okrem bánk bude ďalšiu finančnú pomoc žiadať aj samotná španielska vláda,“ myslí si analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Martin Vlachynský.
Situácia v Španielsku sa môže ešte zhoršiť po najbližších gréckych voľbách. Predstavitelia rezortov financií Európskej únie podľa agentúry Reuters diskutujú v týchto dňoch o obmedzení výberov z bankomatov, zavedení hraničných kontrol a uplatnení kontroly kapitálu v rámci eurozóny pre prípad, že Atény by sa rozhodli z menovej únie odísť. Európska komisia však odmietla, že by pracovala na scenári odchodu Grécka z eurozóny. Slovenské ministerstvo financií to tiež označilo za špekulácie.
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso včera vyhlásil, že EÚ musí pri boji s krízou pristúpiť k hlbšej integrácii. Hovorí sa o prehĺbení fiškálnej únie a bankovej únii, pri ktorej by sa vytvoril spoločný dohľad nad bankami. Opatrenia obsahujú i vznik celoeurópskeho garančného fondu vkladov, ktorý by podľa Barrosa mal byť schválený už na budúci rok.
„Pokiaľ dohoda o rozpočtovom pakte eurozóny spolu s gréckymi voľbami dopadnú v posilnení integračného ducha s jasnými krokmi smerom k centralizácii Európskej únie, očakávame návrat k rizikovým obchodom a celkovo k nákupnej nálade investorov smerom ku krajinám eurozóny,“ povedal Karol Piovarcsy, riaditeľ pobočky Saxo Bank pre strednú a východnú Európu.
Španielsky bankový sektor tvrdo dopláca na krach realitného trhu z roku 2008, po ktorom bankám zostali nedobytné úvery a ďalšie problémové pozemky a budovy za 184 miliárd eur. Jedným z dôvodov realitnej bubliny boli nízke úroky po prechode na euro v roku 2002, čo viedlo k neúmernému zadlžovaniu.
Napríklad 28–ročný Mario Alloza z Madridu počas obdobia španielskeho realitného boomu nechal školu a začal pracovať ako realitný maklér. „Prišiel som o prácu v momente, keď už bolo jasné, že realitná bublina praskla. Realitná kancelária, pre ktorú som pracoval, zo dňa na deň skrachovala,“ povedal Mario Alloza pre Pravdu.
Nezamestnaný je už viac ako pol roka. Momentálne sa zdokonaľuje v angličtine. „Dúfam, že vďaka lepšej angličtine si nájdem konečne prácu. Presťahovať sa do inej krajiny však nemôžem, pretože som si vzal s priateľkou hypotéku na byt a musím to splácať. V splácaní nám veľmi pomáhajú rodičia,“ dodáva.