Najnovšie čísla však hovoria o tom, že na Slovensku je 12 916 všetkých škôl a školských zariadení, čo je len o 136 menej, ako bolo predtým.
„Stúpol počet neštátnych škôl, ale nie je to až také veľké číslo. Ide najmä o súkromné školy,“ uviedla hovorkyňa Monika Murová.
Ministerstvo školstva si od nového financovania, ktoré sa zaviedlo v januári 2004, sľubovalo zníženie počtu škôl tam, kde sa neoplatia. V troch krajoch je ich však viac. Okrem Prešovského je to v Trenčianskom -o 27 a Žilinskom – o štyri. S výsledkom reformy je štátny tajomník ministerstva napriek tomu spokojný. „Celkový pokles o 136 škôl je zatiaľ postačujúci,“ myslí si František Tóth. Zmeny v sieti škôl budú totiž podľa neho ešte pokračovať.
„Pokles štátnych, vzostup súkromných a cirkevných škôl je skutočnosťou,“ hovorí podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány a dodáva, že tento vývoj bude pokračovať. Dôvodom je ekonomický tlak, keď si niektoré samosprávy nebudú môcť dovoliť na rozdiel od cirkví a súkromníkov školy prevádzkovať.
Ak bude tento trend pokračovať, podľa sociológa Ľubomíra Falťana sa zúži možnosť výberu pre tých, ktorí nemajú peniaze. ,,Rozmiestnenie škôl v regióne je dôležité. Ak bude málo štátnych zariadení, budú niektorí ľudia nútení brať to, čo je najbližšie a vtedy je to diskriminácia," hovorí Falťan.
Na rušenie štátnych materských škôl sa sťažuje aj Lenka Kotíková z Bratislavy, matka trojročného Samka. ´„V mestskej časti, kde bývam, ich zrušili od septembra niekoľko. Dieťa vychovávam sama, preto si nemôžem dovoliť súkromnú škôlku a o cirkevnú nemám záujem,“ povedala.
Medzi ekonomicky najslabšie kraje patrí Prešovský. Je zároveň jeden z troch, kde je viac škôl, ako bolo predtým. Podľa Kvetoslavy Komanickej z Krajského školského úradu cirkevných pribudlo 11, súkromných 14 a verejných deväť.
„U nás pribúda detí a nijaká nová škola v okolí nevznikla,“ konštatoval riaditeľ Základnej školy v Markušovciach Peter Dolíhal. Vďaka početnej rómskej populácii má každoročne takmer o jednu triedu navyše. „Tento rok ešte vydržíme, ale potom budeme mať problémy s priestormi,“ zdôraznil. Pochybuje však, že okolité obce založia novú školu. „Zriadiť novú školu, ak má byť štátna, je samovražda,“ myslí si Dolíhal.
Štátne školy dostávajú na žiaka od januára rovnakú sumu ako súkromné a cirkevné. Tie si však môžu od rodičov vypýtať aj školné. Štátny tajomník ministerstva školstva Tóth to nepovažuje za zvýhodnenie. „Rovnaké financovanie vytvára konkurenčné prostredie, a to je hnacím motorom kvality,“ zdôraznil.
Súkromné školy na Slovensku vyberajú rôzne školné až do výšky 50-tisíc korún ročne. „U nás je to len 20-tisíc, v Ružomberku by sme viac pýtať ani nemohli,“ konštatovala riaditeľka 1. súkromnej ZŠ v Liptove Elena Šlávková. Podľa nej si školu môžu dovoliť nielen majetné rodiny.
Cirkevné školy od rodičov peniaze nevyberajú, tvrdí to Ján Dravecký, riaditeľ školského úradu Rímskokatolíckej cirkvi, biskupstvo Spišské Podhradie. Školy dokáže cirkev spravovať podľa neho lepšie ako niektoré mestá. V spišskej diecéze je teraz 72 cirkevných škôl a školských zariadení. Podľa Draveckého aj preto, že je tam veľa veriacich, ktorí o ich vznik žiadali.