Zamestnanec, ktorý v hrubom zarába mesačne 838 eur, zaplatí na odvodoch spolu so zamestnávateľom 407 eur a na daniach ďalších 80 eur. Na budúci rok by po zmenách mal zaplatiť štátu na odvodoch 316 eur a na daniach 160 eur. Spolu mu teda zostane o 11 eur viac.
Najskôr treba upratať, až potom sa môže zaťaženie znižovať, bráni sa rezort financií pod vedením Ivana Mikloša, ktorý reformu pripravuje.
„Reforma má v prvom rade smerovať k zjednodušeniu systému. V budúcnosti sa na tom môže stavať ďalej a výraznejšie znižovať záťaž zamestnancov,“ povedal pre Pravdu Martin Jaroš, hovorca ministerstva financií.
Hoci štát vyberie na daniach v pomere k výkonu ekonomiky menej v porovnaní s inými krajinami, práve vysoké dane a odvody odborníci dlhodobo kritizujú.
V rebríčku Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) bolo Slovensko v roku 2009 na siedmom mieste, spomedzi štátov Európskej únie na treťom.
„Daňovo–odvodové zaťaženie na Slovensku patrí medzi najnižšie v EÚ pri pohľade na reálny výber v pomere k HDP. Vďaka nízkym daniam patrí Slovensko do priemeru OECD aj pri pohľade na sadzby daní a odvodov. Ak sa však pozrieme čisto na sadzby odvodov pre zamestnancov, radíme sa medzi štáty s najvyššou záťažou v OECD,“ vysvetlil Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO.
Hlavná zmena
Hlavnou zmenou v budúcom roku bude zavedenie superhrubej mzdy. Zamestnanec teraz z hrubej mzdy odvedie na daniach a rôznych typoch odvodov štátu mesačne 13,4 percenta. Ďalších 35,2 percenta odvedie zamestnávateľ. Následne po odrátaní odvodov a odpočítateľnej položky zaplatí človek 19–percentnú daň z príjmu.
Po novom bude zo superhrubej mzdy, čiže súčasnej hrubej mzdy a odvodov zaplatených zamestnávateľom, platiť odvody iba zamestnanec. Viac však zaplatí na daniach, keďže nezdaniteľná časť má klesnúť z 19,2–násobku životného minima na 18–násobok.
Reforma by mala byť prvým krokom k zavedeniu odvodového bonusu. Jeho dosahy zatiaľ nie sú jasné. Prijatý by mal byť iba v prípade, ak nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet.
Administratíva nie je jediný problém
Odborníci potrebu navrhovaných zmien nevylučujú, podľa nich však administratívna záťaž nie je jediným problémom. „Diskusia o administratívnych nákladoch je odvádzanie pozornosti od hlavného problému. O administratívnych nákladoch netreba diskutovať, každý súhlasí s tým, že by mali byť čo najnižšie a čas strávený platením daní je čistou stratou,“ konštatoval Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS.
Reforma by mala podľa odborníkov dôslednejšie riešiť problém vysokých odvodov pre ľudí s nízkym príjmom.
„Naším odporúčaním je zavedenie odpočítateľnej položky na odvody, ktorá by fungovala na rovnakom princípe, ako odpočítateľná položka na daň z príjmov,“ spresnil Goliaš. Podľa hovorcu Jaroša by zmeny mali zatiaľ aspoň čiastočne pomôcť znížiť platby ľudí s nízkymi príjmami, kým sa komplexne neznížia dane a odvody.
Isté je zatiaľ zjednotenie výberu
Pripravovaná reforma by okrem zmien v daniach a odvodoch zamestnancov mala riešiť aj zmeny pri samostatne zárobkovo činných osobách. Po novom sa živnostníkom budú odvody počítať z vymeriavacieho základu podobnému zamestnancom. Zrušia sa im preto konštanty pre výpočet vymeriavacích základov. Povinne platiť odvody by mali aj ľudia pracujúci na dohodu, do Sociálnej poisťovne by časť zárobku mali platiť aj pracujúci dôchodcovia.
Zrušiť by sa zasa malo platenie odvodov z prenájmu nehnuteľností. Zachovať by sa mala kritizovaná milionárska daň.
O zmenách tento týždeň
V akej konečnej podobe zmeny prejdú, by mala rozhodnúť až Koaličná rada tento týždeň. Isté podľa ministerstva financií je však zjednotenie výberu daní, odvodov a ciel, ktoré by sa mali vybavovať na jednom mieste a na jednom papieri.
„Ak to bude kapacitne možné, pôjde aj o zjednotenie inštitucionálne. Tým, že sa zjednotia úrady, nastane aj úspora na strane verejných výdavkov. Namiesto rôznych manažmentov pre rôzne úrady bude po novom iba jeden,“ povedal hovorca ministerstva Martin Jaroš.
Systém sa v minulosti najmä deformoval
Chystaná reforma daní a odvodov bude jednou z mála, ktoré sa na Slovensku v posledných rokoch uskutočnili. „Daňová reforma z roku 2003 systém výrazne zjednodušila a znížila zdanenie práce. Odvtedy sa však neudiali žiadne zásadné zmeny,“ povedal Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO.
Zmenami, ktoré systém, naopak, najviac deformovali, boli najmä zvýšenie záťaže pre ľudí s vyššími príjmami zavedením milionárskej dane v roku 2007 a tiež zvýšením maximálnych stropov pre platenie odvodov na starobné dôchodkové poistenie od roku 2008. Najmä druhé opatrenie vníma Goliaš negatívne, keďže išlo o dôsledok chýbajúcej odvahy bývalej vlády reformovať penzijný systém. Vlaňajšie upratovanie v systéme rušením rôznych výnimiek pri platení daní a odvodov je tak podľa neho dobrý signál.