Župani však pri každom rušení tratí naliehajú, aby mohli sami rozhodovať, na ktorej trase by mali jazdiť vlaky a na ktorej autobusy a ako by na seba mali nadväzovať. „Určite poznáme dôvernejšie situáciu v regionálnej doprave v našom kraji ako ministerstvo. Lepšie by sa plánovala regionálna doprava v kombinácii autobusy a vlaky. Bola by to vhodná integrácia,“ vysvetlila hovorkyňa bratislavskej župy Iveta Tyšlerová.
V Česku pritom vláda nedávno schválila bezodplatný prevod vlastníctva tratí, ktoré by štát inak zrušili, na obec či kraj. No pod podmienkou, že nový vlastník trate zabezpečí dopravnú obslužnosť aspoň dvomi pármi vlakov denne.
Slovenská vláda takýto postup odmieta. „Pri zostavovaní grafikonu disponujeme hlbšími a kvalitnejšími dopravnými informáciami, než aké dnes majú samosprávne kraje. Pre cestujúceho je dôležité, či mu vlak príde načas a či ho komfortne a bezpečne prepraví tam, kam potrebuje ísť. Nie je dôležité, kto systém spravuje, ale to, aby fungoval,“ argumentuje hovorca ministra dopravy Martin Kóňa.
Podľa Petra Kľučku, ktorý sa kedysi podieľal na tvorbe integrovanej dopravy v hlavnom meste, by to podobne pre župy nebolo šťastné riešenie. „Tento zámer tu už bol pred piatimi rokmi, ale problém nastáva za hranicami regiónu. Pretože trate vedú z jednej župy do druhej a preto by o vlakoch na tratiach mal globálne rozhodovať štát,“ vraví Kľučka.
Ministerstvo pod vedením Jána Počiatka (Smer) pripravilo návrh grafikonu, ktorý by mal platiť pre budúci rok. Jeho zverejnenie spustilo kritiku zo strany samospráv, pretože rezort dopravy škrtol z mapy železníc ďalších šesť tratí, a to medzi Bánovcami nad Ondavou a Veľkými Kapušanmi, Spišskými Vlachmi a Spišským Podhradím, Hronskou Dúbravou a Banskou Štiavnicou, Prievidzou a Nitrianskym Pravnom, Jesenským a Turňou nad Bodvou a Lipanmi a Plavčom. Na všetkých tratiach sú vlaky obsadené na dvadsať percent.
„Vlaky nerušíme preto, že nemáme dostatok informácií, ale preto, že o tieto linky nie je záujem. Ak župy vedia, ako záujem zvýšiť, majú priestor nám takéto návrhy dať na spoločných rokovaniach a my budeme radi počúvať,“ tvrdí Kóňa.
Podľa Tyšlerovej má nový grafikon nedostatky, ktoré by župa v prípade vlastníctva tratí odstránila. „Ide o zastavovanie rýchlikov v okresných mestách Pezinok, Senec, väčšie využívanie železničných zastávok na území hlavného mesta ako Vinohrady a Rača či obnovenie spojenia Nové Mesto – Petržalka,“ menuje.
Dotknuté župy navyše tvrdia, že na spoločných rokovaniach im rezort dopravy nevychádza v ústrety a len sucho škrtá spoje. „Žiadali sme zástupcov Železničnej spoločnosti Slovenska, aby železničné spoje, ak je to čo i len trochu možné, zostali zachované,“ reaguje hovorkyňa prešovského župana Veronika Fitzeková. Prešovského kraja sa týka plánované zastavenie vlakovej dopravy na trati Lipany – Plaveč.
S presunom tratí do správy regiónov by sa však muselo vyriešiť ich financovanie. Župy nemajú na prevádzku vlakov voľné prostriedky v rozpočte. „Regionálne trate si vyžadujú podstatne viac finančných prostriedkov, ako sú naše možnosti. Teraz dokážeme akurát zabezpečiť základné kompetencie regiónu,“ hovorí Fitzeková. „Prenechanie akejkoľvek kompetencie vyšším územným celkom musí byť viazané aj na možnosť ich autonómneho rozhodovania pri jej financovaní,“ dopĺňa Stanislav Katrinec, hovorca predsedu Nitrianskeho kraja.
Nedostatok peňazí v rozpočtoch samospráv je dôvodom, prečo s ponechaním tratí vo vlastníctve štátu súhlasí aj bývalý minister dopravy Ján Figeľ (KDH). „Je skôr potrebné prijať zákon o verejnej doprave, ktorý na základe riadnej štúdie, ktorú sme objednali, určí podľa výhodnosti, kde bude štát preferovať vlakovú a kde autobusovú dopravu. Vláda by nemala od stola škrtať vlaky, ale prijať systémový zákon,“ nazdáva sa Figeľ.
V roku 2005 prenechala vtedajšia vláda Mikuláša Dzurindu (SDKÚ) župám objednávky výkonov prímestskej autobusovej dopravy. Vtedy dostali samosprávne kraje do rozpočtov v rámci fiškálnej decentralizácie vyše miliardy korún, aby zaplatili objednávky prímestských autobusov. Rovnako si župy predstavujú presun rozhodovania o vlakoch.
„Prechod kompetencií sa už niekoľko rokov odkladá. V prípade ich prechodu budú župy vykonávať práva a povinnosti objednávateľa. Potom by sme museli zanalyzovať súčasný stav v autobusovej a vlakovej doprave a pripraviť nový plán dopravnej obslužnosti,“ vysvetľuje Iveta Kureková, hovorkyňa Banskobystrického samosprávneho kraja.