Pernikárka z Trenčína pečie lahôdky pre oči

Máriu Murárikovú z Trenčína priviedli k pečeniu medovníkov spomienky na detstvo a k ich zdobeniu núdza. Spočiatku totiž potrebovala ozdobami zakryť nedostatky pri pečení. Dnes ju považujú za najlepšiu medovnikárku v krajinách bývalého Československa. Hoci nie je vyučenou cukrárkou ani pekárkou, predstihla aj slávnych pardubických pernikárov.

06.11.2007 18:48
Pernikárka Foto: ,
Svietnik skladá Mária Muráriková z viacerých častí, čo si vopred upečie. Sviečka je zvinutá z pravého včelieho vosku a vonia, aj keď nehorí. Potom príde práca, ktorá si vyžaduje skutočný fortieľ: jemné ornamentálne zdobenie.
debata

České pernikárske mesto Štramberk požiadalo trenčiansku pernikárku, aby pre nich vyrobila Pernikovku. Drevenú budovu vyzdobenú medovníkmi. Z tohto materiálu tu budú svietniky, vázy, džbány, taniere na stene, betlehem, adventný veniec, dokonca aj nástenné hodiny či pokladňa s dukátmi. Miestna špecialita, štramberské uši, čo sú asi 10 centimetrov dlhé kornútiky pečené z medového cesta, začali podľa povesti piecť už v 13. storočí.

„Je to fantastický pocit. Prijala som tú šancu, pretože viem, že sa môžem neuveriteľne vyšantiť. Mám množstvo nápadov, ktoré doma nemôžem realizovať. Pardubický perník má obrovskú tradíciu, pýši sa ním celý český národ. Ale to je perník na pohladkanie bruška. Ja robím trochu iný. Do popredia dávam vizuálnu stránku, aby si na svoje prišiel nielen jazyk, ale aj oči, preto si ma vybrali,“ dodala usmievavá Trenčanka.

Jej medovníky majú v Čechách úspech. Porazila nimi dokonca aj pernikárov z Pardubíc. „To bolo v Hradci Králové na prehliadke cukrárov a pekárov s medzinárodnou účasťou. Súťažilo nás vyše 200, pernikári z Pardubíc skončili až za mnou, ale neurazili sa, prišli mi poblahoželať,“ vraví Muráriková.

Na Gastro Hradec skončila vlani ako absolútna víťazka. Aj tento rok si z tejto súťaže priniesla zlato. Okrem toho získala vlani striebornú medailu na Svetovom kulinárskom pohári Luxexpo v Luxemburgu a zlatú medailu na tohtoročnom Danubius Gastro v Bratislave. Pripomína, že nie je rozdiel medzi perníkom a medovníkom, sú to dva názvy toho istého cukrárenského výrobku. Prvý názov pochádza z českého slova pepř, kým Slováci v názve zdôrazňujú jeho medovú zložku.

„Samotné ingrediencie musia byť kvalitné – preosiata múka, čerstvo pomleté a preosiate koreniny, aby nevznikali hrudky. A najmä musíme nechať cesto vyzrieť. Potrebuje čas, aby všetky prísady vytvorili krásnu, zlatisto-hnedastú hmotu ešte pred pečením. Minimálne 24 hodín, optimálny čas na zrenie cesta je 48 hodín. Podľa mojich skúseností je kvalitný medovník vtedy, ak med tvorí jednu tretinu hmotnosti múky. Napríklad 900 gramov múky a 300 gramov medu. Keď medovník upečieme, je tvrdý. Ale med nasáva vlhkosť zo vzduchu. V obyčajnej škatuli na balkóne v tomto počasí krásne nasaje vlhkosť a zostane vláčny a mäkučký,“ radí Mária Muráriková.

Do Trenčína prišla na strednú školu z malej dedinky Vernár. Už tam sa dajú nájsť korene jej záľuby. „Vo Vernári boli ľudové tradície veľmi živé, venovala sa im moja mama aj stará mama, či to bolo vyškrabávanie kraslíc, vyšívanie, tkanie na ručnom stave. Tak som sa zoznámila s ornamentom, typickým pre tento kraj. Preniesla som ho aj na medovníky. V naše dedinke veľká tradícia medovníkov nebola, stará mama mi občas priniesla medovníkové srdce z púte v Levoči. To bol môj prvý kontakt s vôňou medovníka,“ spomína 47-ročná medovnikárka.

To bolo pred 28 rokmi. Postupne vraj vyskúšala okolo päťdesiat receptov na medovníky. Vraví, že ani jeden nie je zlý, každý je iný, záleží na chuti. Tvrdí, že pri pečení medovníkov musí byť na sto percent dodržaný predpísaný postup. Ak ho niekto obíde, chce si prácu uľahčiť alebo urýchliť, zostane sklamaný.

V rodine má už možnú nástupkyňu. Prostredná z jej troch dcér, 23-ročná Veronika, už mame pomáha pri pečení. Vraví, že do svojich 20 rokov nemohla medovníky ani cítiť, teraz pomaly preberá mamine remeslo.

debata chyba