Mária príbehy vymýšľa, Erika ich ilustruje. Knihy Rozprávkové všeličo na dobrú noc a Zvieracie všeličo na dobrú noc už deti môžu nájsť na pultoch kníhkupectiev. Rozprávky sú pre ne hľadaním vlastnej reality. „Sme tu na konci sveta. Stále prevažne doma. Rozprávkový detský svet vnímame ako náš vlastný,“ hovorí Mária. Príbehy sa jej v hlave rodili od detstva. Písala ich do zásuvky, rozprávala sestre. Až jedného dňa ich objavil prešovský profesor Mikuláš Mušinka, rodák z Kurova. Keď zistil, že Erika kreslí k sestriným rozprávkam zaujímavé obrázky, rozhodol sa ich dielo otvoriť všetkým.
Rozprávky majú blízko k ľudovým, sú o princoch a kráľoch, ale aj o zvieratách. Hľadajú v príbehoch podobenstvá s ľudským životom. „Chceme, aby sa deti zamýšľali nad ľudskými vlastnosťami a najmä aby vedeli rozpoznať dobro,“ hovorí Mária.
Väčšinou tvoria tradičným spôsobom. „Mária napíše rozprávku, ja k nej nakreslím obrázky. Aj keď sa už stalo aj to, že rozprávkový príbeh vznikol na základe mojich ilustrácií,“ opisuje recept Erika. Ako priznáva, je trochu lenivá, a tak teraz majú menšiu tvorivú pauzu. „Ale niečo už máme v zásuvke a niečo ešte určite pridáme. Rozmýšľame aj nad väčším príbehom,“ hovorí ilustrátorka. Jej sestra už presne vie, o čom bude najbližšia kniha. Bude to Vianočné všeličo.
Tým, že dokázali vydať dve vlastné knihy, si sestry splnili veľký sen. Ďalším je cestovanie a voľnosť pohybu. „Chceli by sme sa pozrieť do sveta a veľa cestovať. Máme problém dostať sa aj do mesta. Rodičia nemajú vodičský preukaz a brat má svoju prácu. Aspoňže sa nám podarilo dokončiť plošinu a mne získať elektrický vozík,“ teší sa Erika. Plošina ju zvezie z balkóna izby na dvor rodičovského domu. Pocity, ktoré prežíva pri výjazdoch do dediny, sú úžasné. „Ľudia nás konečne spoznávajú. Vedeli o nás, ale hovorili len to, že to sú tie dve, čo sú stále zavreté doma,“ hovorí Erika. Mária na sestru prezrádza, že jej výjazdy na vozíku sú niekedy dobrodružné. Dokonca sa už stalo, že sa dostala ďaleko za dedinu a potom mala problém vrátiť sa domov.
Písanie rozprávok sestrám otvorilo aj ďalšie možnosti. „Sme rady, že môžeme občas chodievať na besedy. Chceli by sme sa však viac stretávať s ďalšími spisovateľmi a tvorcami kníh. Aby sme ich spoznali a aby oni spoznali nás,“ približuje Erika ďalšie zo želaní. Najväčšiu radosť teraz majú z internetu. Počítačová sieť im nahrádza obmedzenie v pohybe a spoznávajú na nej svet, ktorý je pre ne inak nedostupný. Drobné radosti prežívajú každý deň. Či už vo chvíľach, keď vymýšľajú nové príbehy, pri hrách so svojím malým synovcom alebo pri rádiu. Viaceré ich rozprávky preložili do rusínčiny a uvádzajú ich v národnostnom vysielaní Slovenského rozhlasu.
