Pius o nich píše. Nazbieral podrobné poznatky o histórii regiónov Ponitrie, Požitavie a Poiplie. V týchto dňoch mu vychádza už siedma kniha s názvom Bohovia nesmú zomrieť.
Na začiatku bola len zvedavosť. „Snažil som sa dozvedieť viac o jednej bitke s Turkami pri Veľkých Vozokanoch,“ povedal. Po návšteve archívov v Budapešti či v Brne, náročných prekladoch z latinčiny, staromaďarčiny, sa mu zrazu nazbieral materiál na celú knihu – Turci v Tekovskej župe. Dozvedel sa napríklad, že miestni vtedy vynašli potajomnice – úkryty vykopané v horách, do ktorých vliezol po rebríku len jeden človek.
V neďalekom kláštore v Hronskom Beňadiku zas benediktínski mnísi zachránili stovky ľudí vďaka dôvtipnej signalizácii. „Do dedín dali poštové holuby. Richtári ich potom vypúšťali v dohodnutých signáloch. Napríklad, keď videli dva holuby zo severu, vedeli, že Turci prídu asi o štyri hodiny.“
Zatiaľ čo v doterajších knihách Pius opisuje prastaré nálezy a predmety, v tej najnovšej sa zaoberá duchovnom ľudí, ktorí ich vyrobili. Opisuje rituály počas slnovratu, primitívne oltáre, obrady a ich presah do dneška. „Sú to napríklad totemy, vyobrazené zvieratá, ktoré mali človeku dodať silu. Nájdeme ich napríklad na drese hráčov z klubov NHL. Totemy sú však aj štátne vlajky či znaky.“
V šuplíku má Pius odloženú ešte jednu knižku, Regionálny dejepis, ktorý by chcel ponúknuť do škôl. Verí, že sa regionálna história postupne dostane do lavíc. „Ak chceme poznať svet, musíme začať od seba. Každý pozná pyramídy v Egypte. No málokto si uvedomuje, že aj u nás kedysi stáli stavby podobného významu. Tri mohyly pri Čake, Kolte a Dedinke,“ hovorí. Práve v nich archeológovia vykopali európsku raritu – bronzový pancier, ktorý je podľa odborníkov dokonca o 200 až 300 rokov starší ako ten, ktorý nosili Homérovi dobyvatelia Tróje.