Priehrada je dnes naplnená len na necelých 55 percent z jej celkového objemu. Nízku hladinu spôsobilo dlhotrvajúce sucho. Nepomohlo ani topenie snehu, ktorého bol túto zimu dostatok. Do nádrže z neho nepritieklo toľko vody, ako vodohospodári očakávali. „Pravdepodobne sa veľké množstvo vody vyparilo, respektíve vsiaklo do pôdy,“ vysvetlil hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Pavel Machava.
O rovnakej príčine hovorí aj klimatológ Pavol Faško. Podľa neho v tomto období pršalo menej, ako býva zvykom, svietilo slnko a veľa vody zo snehu sa vyparilo. Vplyv na nižší prítok malo aj to, že sneh sa netopil plynulo, ale prerušovane. Voda z neho odtekala cez deň, v noci snehová pokrývka opäť zamrzla. Zásoby vody pre Liptovskú Maru by mali byť ešte v snehu, ktorý je v Tatrách. „Malo by to podporiť vodu v priehrade, ako je Liptovská Mara, pretože ešte vo vysokohorských polohách je pomerne veľa snehu. Ešte je len koniec marca a topenie snehovej pokrývky bude prakticky prebiehať aj v apríli, ale pokiaľ nebude kombinované s dažďovými zrážkami, tak prítok bude chudobnejší, ale nejaký bude,“ dodal klimatológ.
Pokles hladiny vidieť pri brehoch a v zátokách, kde je už odhalené dno. Rybári tvrdia, že nízka hladina problémy nespôsobila. „Neohrozilo to populáciu rýb, priehrada je dostatočne hlboká na to, aby si ryba našla zimoviská v hlbokej vode okolo 20 metrov a tej je tu dosť. A na druhej strane to pomôže v tom, že zátoky, kde voda klesla, sa zatrávnia, bahno zvetrá a ryby tam nájdu potravu aj miesto na rozmnožovanie,“ povedal rybársky hospodár Tibor Ilavský.
Očakávané stúpanie hladiny však nemusí byť bez následkov. Ak by sa zvýšila rýchlo, napríklad v priebehu dvoch týždňov, voda môže vyplaviť hniezda usídlených vtákov. Podobné prípady zoológovia v Liptove riešili v minulosti. „Stalo sa, že rybár riečny už zahniezdil na Mare a keď po rozpustení snehu v Tatrách priehrada išla na maximálnu hladinu, tak im vyplavilo hniezdo. Tento problém sme museli potom riešiť tak, že sme vybudovali na Liptovskej Mare a Bešeňovej umelé hniezdne ostrovy, ktoré sú nad maximálnou hladinou. Tam potom v bezpečí hniezdili tieto vzácne druhy vtáctva,“ spresnil šéf Správy Tatranského národného parku Pavol Majko.
Nízku hladinu má už niekoľko mesiacov aj priehrada Ružín. Tá je naplnená len na 43 percent. Každý deň stúpne hladina len o šesť centimetrov. Domaša, po ktorej sa už v januári dalo chodiť po dne, je na tom lepšie. Hladina za posledný mesiac stúpla o šesť metrov. Vodohospodári z priehrad vypúšťajú menej vody, ako do nej pritečie. „Všetky nádrže plnia funkciu. Vody je menej, ale vieme s ňou hospodáriť, aby všetci odberatelia nič nepocítili,“ upokojuje Machava.