Výstava ukazuje napríklad rozprestretý stôl s dobovým porcelánom, príbor, ktorým jedla vtedajšia smotánka, a kartičky – jedálne lístky s pozláteným erbom. V písacom stroji je jeden z posledných listov, ktorý Cardeza napísal svojmu priateľovi Henrichovi Apponyimu, vlastníkovi kaštieľa v Oponiciach. Obaja sa stretávali v tunajších lesoch na poľovačke, neskôr si Cardeza od Henricha prenajal kaštieľ v susedných Kovarciach.
Vystavené sú tiež dva lodné kufre. Tie si však na Titanic nezobral, na rozdiel od rodinného bohatstva – šperkov v hodnote niekoľkých miliónov dolárov.
Cardeza uveril sloganu, že Titanic je nepotopiteľná loď. „Rozhodol sa, že šperky prepraví do Ameriky, boli uložené v lodnom sejfe. Na loď vyrazil rovno z Oponíc. Nastúpil so svojou matkou Charlottou, služobníctvom a pekinským palácovým psom. Zaplatili si jednu z najluxusnejších kajút,“ prezradil správca Apponyiho knižnice Peter Králik. Cardeza s matkou aj so psom sa zachránili, šperky sa dodnes nenašli.
„Šperky si rodina pred cestou poistila. Po rokoch súdnych sporov poisťovňa uznala náhradu škody a postupne ju rodine vyplácala,“ povedal Králik. Išlo o najväčšiu sumu, akú poisťovne dovtedy niekomu vyplatili – 17 miliónov dolárov vo vtedajšom kurze. Americká verejnosť vtedy obviňovala Cardezovcov, že sa priživili na tragédii, pri ktorej zahynulo vyše 1 500 ľudí.
V Kovarciach, kam boháč chodieval aj po tragédii, ho miestni vnímali ako výstredného človeka. Začiatkom 20. storočia sa po parku vozil na kolieskových korčuliach a prechádzal sa so skroteným šimpanzom. Miestne deti ho vtedy sledovali spoza kamenných múrov.
Králik zbiera predmety po rodine boháča asi 20 rokov. Od potomkov hlavného komorníka grófa Apponyiho dostal storočnú termosku značky Stanley kanadskej výroby, v ktorej si Cardeza nosieval na poľovačky čaj. „Aj teraz, keď mi ju darovali, bola ešte stále funkčná a vyliali z nej čaj,“ poznamenal Králik. Termoska bude spolu s ďalšími predmetmi vystavená do konca apríla.