Foto: Štefan Rimaj
Nemenej ako samotný obraz je zaujímavý jeho pôvod. Namaľoval ho počas druhej svetovej vojny poľský dôstojník Janus Levantowsky, ktorý v obci na juhu stredného Slovenska prežil ako väzeň viac ako tri roky.
Poľský dôstojník bol v tom čase väzňom v maďarskom kráľovskom internačnom tábore v Ipeľskom Predmostí. Život v ňom opisuje kniha, ktorá vlani uzrela svetlo sveta. "O existencii internačného tábora u nás sa vedelo, no až kniha detailne poodhalila udalosti z toho obdobia. Keď Nemci napadli Poľsko, mnoho poľských dôstojníkov a vojakov sa rozpŕchlo do okolitých krajín. Stoštyria z nich sa dostali až sem a skončili v maďarskom kráľovskom internačnom tábore.
"Naša obec v tom čase patrila Maďarsku a Maďari boli vojnovými spojencami Nemcov. Poliakov však mali Maďari radi a tí vďaka tomu prečkali vojnové udalosti v tábore podstate v pokoji. V obci sa mohli voľne pohybovať, pomáhali miestnym občanom, s ktorými sa spriatelili.
Pokojné časy ukončil až február 1944, keď tábor napadli ustupujúci Nemci," oprašuje udalosti spred takmer sedemdesiatich rokov starosta Ipeľského Predmostia Marián Hocsák. On, ani jeho spoluobčania ešte donedávna netušili, že tieto udalosti z tábora verne zachytával tajný denník, ktorý si viedol jeden z poľských vojakov a ktorý sa po rokoch objavil.
Foto: Štefan Rimaj
Denník sa po útoku Nemcov dostal do rúk veliteľa tábora z Maďarska a ten si ho odložil. Po smrti veliteľa denník vlastnila jeho dcéra a tá ho po rokoch venovala archívu v Ostrihome so súhlasom na jeho publikovanie.
Maďarskí archivári spolu s kolegami z Komárna dali vlani dokopy unikátnu knižnú publikáciu v maďarskom a poľskom jazyku, ktorej časť tvoria prefotené strany rukopisu z denníka poľského dôstojníka väzneného v tábore. Kniha verne opisuje deň po dni, ktoré v Ipeľskom Predmostí Poliaci prežili.
„Prvé vety do denníka napísal jeho autor 20. augusta 1940, posledné 23. februára 1944,“ poznamenáva Hoczák. V ďalších dňoch niekoľko Poliakov zomrelo, Nemci ich zastrelili, no niektorým sa podarilo ujsť a miestni o nich viac nepočuli. Padlých pochovali na cintoríne alebo v okolí obce. Udalosti z vojny pripomína najmä obraz Čiernej Madony, ktorý namaľoval Levantowsky a ktorý Poliaci zanechali ako symbol vďaky miestnemu farárovi. Dodnes patrí k ozdobám ipeľskopredmostského chrámu.