Nenápadný kostolík otriasol teóriami vedcov

Reštaurátorom v Rotunde sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici prešli po chrbte zimomriavky, keď odhalili nečakanú vec. Išlo o okno, ktoré bolo niekoľko storočí zamurované v jednej stene. Drobné okno sa stalo kľúčom k oveľa významnejšiemu objavu, k najstaršej stojacej rotunde na Slovensku, ktorá sa pravdepodobne zachovala od čias Veľkej Moravy.

04.10.2012 08:20
rotunda Foto:
Jozef Dorica pri okne, vďaka ktorému zistili, že rotunda je oveľa staršia.
debata (74)

Reštaurátori sa pustili do odstraňovania starých omietok a postupne nachádzali ďalšie dôkazy o tom, že kostolík skrytý v lesoch pod Marhátom nie je tým, za čo ho celé roky považovali. Domnievali sa, že je to románska stavba vybudovaná na veľkomoravských základoch a pochádza „len“ z 11. storočia. V skutočnosti ide o predrománsku stavbu, staršiu asi o 200 rokov, ktorá bola zrejme postavená už v 9. storočí, o čom svedčí typ okna.

Podľa vedúceho reštaurátorov Jozefa Doricu ide o úžasný objav, pretože taká stará rotunda sa na Slovensku ani v okolitých krajinách nezachovala. „Ani rotunda vo Veszpréme sa nezachovala v takomto rozsahu. Táto rotunda dodnes stojí takmer celá, múry siahajú do výšky 565 centimetrov.“ Datovanie sa podľa neho už čoskoro spresní. „V najstaršej malte sme našli kúsky dreva, ktoré môžeme podrobiť analýze C14,“ povedal Dorica.

Termín veľkomoravská rotunda používajú historici zatiaľ opatrne, i keď tomu nasvedčuje viacero faktov. Pod rotundou na lúke nazývanej Púsť našli archeológovia pod vedením profesora Alexandra Ruttkaya veľmožský veľkomoravský dvorec. Blízko leží ďalšie významné nálezisko – veľkomoravské hradisko pri obci Bojná, kde sa našli pozlátené plakety s úryvkami zvláštneho písma pripomínajúceho hlaholiku.

Rotunda sv. Juraja skrývala pod omietkou ešte konsekračné kríže, ktoré sú síce o niečo mladšie ako okno a pochádzajú zrejme z 10. storočia. Sú dôkazom, že kostolík prišiel vysvätiť biskup, čo bolo v tejto časti Európy v daných časoch výnimočnou udalosťou. Popri tom reštaurátori objavili ešte malé zvyšky fresiek. Hlavu svätca, časť rúcha. „Rotunda musela byť celá nádherne vymaľovaná. Žiaľ, nič z toho sa nezachovalo,“ naznačil Dorica. Dôvodom bola aj stavebná úprava v baroku.

Reštaurátori chcú zachovať pre verejnosť pôvodnú štruktúru stien a dve vrstvy najstarších omietok. Teraz je vidieť, že murivo bolo kladené do špirály. Plánuje sa tiež čistenie okolia od prebytočných drevín, presvetlenie priestoru okolo stavby, aby ju bolo vidno už z diaľky, tak ako kedysi. Ak by chceli odborníci prinavrátiť rotunde pôvodný vzhľad, museli by odstrániť sklá z okien. „Zistili sme totiž, že okenné otvory nemali žiadnu výplň a predpokladáme, že stavba nemala ani dvere. Je to nezvyčajné,“ podotkol Dorica. Stavitelia buď na sklo nemali peniaze, alebo to spravili zámerne. Dvere tam chýbali možno kvôli pútnikom, aby si tu mohli oddýchnuť, prípadne prenocovať.

Pútnická tradícia sa k tomuto miestu viaže už takmer 500 rokov, od čias renesancie. Aj v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok sa Rotunda sv. Juraja uvádzala do roku 1973 ako renesančná pamiatka. Keď sa niekdajší farár z Nitrianskej Blatnice v 70. rokoch 20. storočia pustil do rekonštrukcie kostolíka a dal vykopať jamu pre hromozvod, našli sa tu kostry. To odštartovalo sériu archeologických a reštaurátorských výskumov.

© Autorské práva vyhradené

74 debata chyba