Lekári žilinskej nemocnice by v novom úspornom režime mali pracovať na zmeny. Tiež sa pripravuje zlúčenie ôsmich oddelení. Takto chce vedenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline zrušiť nadčasovú prácu lekárov a ušetriť na príplatkoch, ktoré zdravotníci dostávajú za pohotovostné služby. Tým by mala nemocnica mesačne ušetriť 100-tisíc eur. V súčasnosti dáva na platy zamestnancov 90 percent príjmov od zdravotných poisťovní.
Žilinskí lekári majú podľa ich vedenia v porovnaní s podobnými nemocnicami nadpriemerné platy. Riaditeľ nemocnice Štefan Volák tvrdí, že žilinská nemocnica patrí v odmeňovaní lekárov k „top“ štátnym zariadeniam. Atestovaný lekár v Žiline podľa neho zarába o 400 eur viac ako jeho kolega v inej fakultnej nemocnici. „Chceme, aby ich mzda dosahovala minimálne priemer, ako majú ostatné fakultné a univerzitné nemocnice,“ uviedol Volák. Nemocnica má od začiatku roka účtovnú stratu 3 milióny eur a záväzky 14 miliónov eur. Z platieb od poisťovní jej po vyplatení miezd ostáva len 10 percent na nákup liekov a ďalšieho zdravotníckeho materiálu.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská akcii Deň so sestrami, počas ktorej by sa so službou zdravotníkov oboznámili aj jej kolegovia z vlády a poslanci parlamentu, naklonená nie je. Podľa Zvolenskej má akcia kritické miesta. ,,Riaditelia nemocníc vidia veľký problém v manažmente akcie, najmä v získavaní plných súhlasov pacientov na dané podujatie," tvrdí Zvolenská v liste zaslanom Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek, ktorá je iniciátorom akcie. Hoci je komora naďalej presvedčená, že ide o dobrú akciu, rozhodla sa od nej upustiť, vraj aby neeskalovala napätie. ,,Vzdávame sa Dňa so sestrami, aby sme vytvorili priestor na rokovanie s ministerkou zdravotníctva, ktorá síce nepochopila zmysel našej akcie, no veríme, že sa stotožní s našimi požiadavkami," uvádza sa vo vyhlásení komory. So šéfkou rezortu zdravotníctva a odborármi chcú sestry diskutovať o novom právnom predpise, ktorý bude riešiť ich platy a nahradí tak súčasný zákon, ktorý od júla stojí na Ústavnom súde.
Štyri oddelenia miesto ôsmich budú realitou od budúceho mesiaca, kde by 80 lekárov malo prejsť na prácu na zmeny. Nebudú sa rušiť lôžka ani prepúšťať. Krízový manažér nemocnice Tomáš Tvarůžek hovorí, že súčasných 90 percent z príjmov z poisťovní, ktoré idú na platy, je kritická hranica. Aby nemocnica dokázala platiť aj ostatné náklady, mzdy by podľa neho nemali prekročiť 60 až 65 percent príjmov. „Nie je cieľom zobrať lekárom všetky ich výhody a to, aby išli na tarifnú mzdu. Chceme, aby boli motivovaní a dobre odmeňovaní za svoju prácu,“ hovorí Tvarůžek.
Zástupcovia odborárov sa chcú o týchto zmenách poradiť s právnikmi. „Pokiaľ my máme právne vedomie, tak na zavedenie zmennosti je potrebný súhlas odborov, ktorý pokiaľ viem, pán riaditeľ nedostal,“ uviedol šéf Lekárskeho odborového zväzu v žilinskej nemocnici Peter Blaško. Tvrdí, že od vedenia nemocnice dostali odbory list v zmysle potreby ozdravenia. „Lebo keď nie, tak všetko skrachuje kvôli našim platom. A napísali sme odpoveď v tom zmysle, že sa vyjadríme v zákonom stanovenej lehote, ktorá ešte neuplynula,“ vysvetlil, ako odbory komunikovali s vedením.
Nemocnica v Lučenci sa vybrala inou cestou ako Žilina. Na úrade práce nahlásila hromadné prepúšťanie. Malo by sa týkať asi päťdesiatich zamestnancov, najmä zdravotných sestier. V lučeneckej nemocnici pracuje v súčasnosti 750 ľudí, z toho asi tristo sestier.
Podľa riaditeľa lučenskej nemocnice Júliusa Höffera majú obavy, že ak budú musieť vyplatiť vyššie mzdy zdravotným sestrám, nezostane im na energie, lieky či služby „Tým by bolo ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti v našom zariadení,“ povedal Höffer. Nemocnica nahlásila prepúšťanie ešte koncom júla v termíne do konca tohto kalendárneho roka. Riaditeľ tvrdí, že ak zákon súd nepotvrdí, prepúšťať nebudú. Hovorkyňa Ústavného súdu Anna Pančurová povedala, že zatiaľ nebol stanovený termín, kedy sa súd bude touto vecou zaoberať.
Podľa hovorkyne lučenského magistrátu Márie Horňákovej prepúšťanie by okrem zníženia dostupnosti zdravotnej starostlivosti prinieslo regiónu ešte vyššiu nezamestnanosť. Jej miera bola podľa štatistík úradu práce v septembri na úrovni 23,34 percenta.
Riaditeľ Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko hovorí, že už rok poukazujú na to, že nemocnice nemajú zdroje na navýšenie platov sestier aj lekárov, ktoré tvoria 80 percent všetkých nákladov. Prepúšťanie a rušenie oddelení asociácia predpokladala už dávno.
Viac peňazí na platy by zariadenia mohli získať od zdravotných poisťovní. Tie to zatiaľ nesľubujú. Hovorkyňa najväčšej z nich Všeobecnej zdravotnej Dana Gašparíková povedala, že až do 31. marca budúceho roka platia zmluvy, ktoré poisťovňa s nemocnicami uzavrela. „Otázky cenových úprav platných v budúcom roku budú predmetom ďalších rokovaní,“ dodala.
Kto bude potom riešiť, ak v regiónoch po týchto opatreniach vypadnú rôzne špecializácie, je zatiaľ otázne. Petko tvrdí, že zodpovednosť nebude na pleciach žúp, ktoré na to nemajú žiadny dosah, ale toho, kto situáciu spôsobil, teda štátu. „Schválili zákon, ktorý je podľa nás v rozpore s ústavou,“ povedal riaditeľ asociácie k sesterskému zákonu.
Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Čižmáriková vie, že situácia v zdravotníctve je vážna. Tvrdí, že ministerstvo má dosah len na štátne nemocnice. „Čo sa týka štátnych nemocníc, pani ministerka sa dohodla s ich riaditeľmi na realizácii úsporných opatrení. Tie majú smerovať k ich efektívnejšiemu fungovaniu,“ povedala Čižmáriková.
Spájanie oddelení a kliník či prepúšťanie pred časom ohlásili fakultné nemocnice v Košiciach a v Banskej Bystrici.
- Fakultná nemocnica s poliklinikou v Žiline zlúči od 1. novembra tieto oddelenia
- interné oddelenie s oddelením dlhodobo chorých
- detskú ortopédiu s ortopédiou dospelých
- OAIM s urgentným príjmom
- detské oddelenie s novorodeneckým oddelením