Pred niekoľkými rokmi začala s prieskumom na tomto území kanadská firma, teraz sa podobným zámerom netají iný zahraničný investor European Uranium Resources. Ten už s ministerstvom hospodárstva podpísal memorandum o porozumení, ktoré podporuje ťažbu v Jahodnej. Košická radnica sa o ňom dozvedela z tlačovej správy.
Podľa hovorkyne košického magistrátu Martiny Urik Viktorínovej s akoukoľvek ťažbou v spomínanej lokalite neráta územný plán. „Nad jeho zmenou ani neuvažujeme, keďže sme doteraz nedostali žiadnu žiadosť o povolenie alebo vyjadrenie v tejto veci. Pri svojich postojoch zohľadníme verejnú mienku obyvateľov Košíc,“ tlmočila postoj košickej radnice hovorkyňa.
Ani Košický samosprávny kraj nie je banským aktivitám na Jahodnej naklonený. Jeho hovorkyňa Zuzana Bobríková tvrdí, že prvoradý je postoj mesta. „Ide o mestské územie a pozemky, o prípadných aktivitách investora nemáme informácie, dozvedeli sme sa to z médií. Ani v našom územnom pláne nie je na danom území ťažba, ale rekreačné aktivity,“ dodala Bobríková.
Starosta obce Vyšný Klátov Ondrej Jusko hovorí, že ak by k dobývaniu uránovej rudy naozaj došlo, obec sa môže rovno vysťahovať. „Myslím, že hovorím za všetkých obyvateľov, ak poviem, že o zámeroch ťažiť urán nič bližšie nevieme. Nebol tu nikto zo štátnej správy ani zástupcovia prípadného investora. Pritom by bolo dobré osloviť aj obyvateľov a povedať na rovinu a jasne, aké majú zámery. Každý obyvateľ obce by mal dostať pravdivé informácie. Ak sa plánuje niečo prospešné pre štát, tak určite nie takýmto štýlom,“ povedal starosta obce s vyše štyristo obyvateľmi, ktorá by bola od lokality, kde by chcel investor ťažiť, vzdialená vzdušnou čiarou niečo vyše dvoch kilometrov.
Podľa Juska by bola ťažba uránu ohrozením aj pre samotné Košice. „Pokiaľ viem, tak bežné doteraz používané technológie ničia prírodu a okolie. Malo by to viac negatív ako pozitív. Pravdou je, že sme k prípadnej bani asi najbližšie,“ dodal starosta. Poukázal na to, že devízou okolia Jahodnej je príroda, kde sa dá rozvíjať cestovný ruch aj agroturistika. V blízkosti je aj známe lyžiarske stredisko Jahodná. V prípade ťažby uránu na Jahodnej by boli ohrozené aj zdroje pitnej vody z nádrže Bukovec a aj z druhej strany v Čermeľskom údolí.
Riaditeľ Greenpeace Slovensko Juraj Rizman upozorňuje, že riziká ťažby uránovej rudy, ktoré by museli znášať občania, životné prostredie a pravdepodobne aj verejné financie, výrazne prevyšujú prínosy prípadnej ťažby pre štát. „A už vôbec by sme nemali riskovať zdravie ľudí, kvalitné zdroje pitnej vody, poľnohospodársku pôdu či bohatstvo slovenskej prírody pre zisk zahraničných investorov,“ dodal Rizman. Podľa neho je pozitívom, že na základe petície a občianskej iniciatívy, s ktorou Greenpeace pred niekoľkými rokmi prišlo, sa podarilo dosiahnuť zmenu v banskom zákone. Vďaka nej získali samosprávy možnosť odmietnuť akýkoľvek zámer ťažiť nerastné suroviny.
Jeho košický kolega Štefan Szabó z ekologického občianskeho združenia Sosna súhlasí s argumentom samospráv, že obyvatelia ani samotné obce, mestá či kraj nie sú dostatočne informovaní o zámeroch ťažobných spoločností. „Občan má právo vyjadriť sa k takýmto záležitostiam. Inak je to protispoločenský krok,“ tvrdí Szabó.
Problémom je podľa neho aj nedokonalý banský zákon. „Je zle postavený, banská spoločnosť si prenajme priestor na dobývanie a zisk si odvezie preč. Za prenájom sa navyše platia nízke sumy, pre investorov zo západu sme vďaka tomu banánová republika,“ upozornil Szabó.
Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že v súvislosti s podpisom memoranda ho žiadna zo strán neoslovila a nikto do dnešného dňa s ním nerokoval. Jeho hovorca Maroš Stano povedal, že ak sa na ťažbu začne povoľovací proces, rezort posúdi vplyv projektu na životné prostredie vrátane dosahu na vodné zdroje či vtáčie územie. „Samotné memorandum na tento proces nemá žiaden vplyv. Pokiaľ projekt vážnym spôsobom poškodzuje životné prostredie, rezort s projektom súhlasiť nebude a neodporučí ho. Okrem toho v povoľovacom procese v tomto prípade umožňuje súčasná legislatíva samospráve právo veta,“ dodal Stano.
Spoločnosť Ludovika Energy, ktorá projekt ťažby uránu realizuje, uviedla, že dlhodobo komunikuje s Ministerstvom hospodárstva aj Ministerstvom životného prostredia o stave aj výsledkoch geologického prieskumu. V septembri 2012 boli oficiálne schválené zásoby uránovej a molybdénovej rudy ložiska Kurišková v objeme 5,42 milióna ton. Výsledky predbežnej štúdie uskutočniteľnosti zaradili projekt medzi jedno z najvýznamnejších ložísk uránovej rudy vo svete, povedal Maroš Havran, hovorca spoločnosti. Zdôraznil, že v priestore Jahodnej sa zatiaľ uskutočňuje len predbežná štúdia využiteľnosti a zatiaľ nie je ešte jasné, či sa vôbec urán bude pri Košiciach ťažiť.
V prípade, že naozaj dôjde k povoľovaciemu procesu k ťažbe uránu, samospráva zohľadní želanie občanov. Zatiaľ je však predčasné o tom vôbec hovoriť, komentoval protest proti projektu primátor Košíc Richard Raši.