Zanecháva pôvodca falošného mäsa stopy v DNA? Dokáže si šikovný hospodár sám vyrobiť palivo do auta? To je len zlomok otázok, ktorými sa budú podľa rektora Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Petra Bielika zaoberať špičkoví vedci v technologickom centre AgroBio Tech. Do dvoch rokov vyrastie v Nitre, hlavnými partnermi sú Univerzita Konštantína Filozofa a Ústav genetiky a biotechnológií rastlín.
Čo bolo na začiatku?
Vychádzali sme z toho, že prostredie, v ktorom žijeme, sa turbulentne mení. Stále hovoríme o zmene klímy a vplyvoch na poľnohospodárstvo. Hovorí sa o bezpečnosti potravín. Všetko so všetkým súvisí. A nám išlo práve o prepojenie medzi vednými odbormi.
Ako si máme predstaviť také technologické centrum?
Budú ho tvoriť tri samostatné výskumné pracoviská. Dve budú na pôde univerzít a jedno na pôde Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín. Vtiahneme sem tých najlepších vedcov. Konkrétnym výstupom bude 31 špičkových laboratórií.
Cena je 26 miliónov eur. Väčšina pôjde z eurofondov, časť uhradí štát, časť vaša univerzita. Koľko z toho sa minie na výstavbu?
Budeme rekonštruovať dve staré budovy v našom areáli, kde sú v súčasnosti prevádzkové priestory, sklady, garáže. Náklady sú približne 8 miliónov eur. Tu bude priestor pre laboratóriá, malé knižnice, konferenčné miestnosti a sklady na celkovej rozlohe 3-tisíc štvorcových metrov. Každé laboratórium si vyžaduje iné podmienky, iné podlahy, inú klimatizáciu. Bude to pestré. Súčasťou bude najmodernejšia laboratórna technika. Niektoré z prístrojov budú naozaj unikátne.
Aké napríklad?
Najväčší význam má pre nás transmisívny elektrónový mikroskop najnovšej generácie. Jeho približná hodnota je 863-tisíc eur. Používa sa na analýzu objektov menších ako bunky, bunkových organel. Ďalej je to fluorescenčný mikroskop, ktorý nám umožní robiť analýzy asistovanej reprodukcie. Tretím dôležitým prístrojom bude sekvenátor, s ktorým sa robí analýza DNA a RNA. Pomáha hodnotiť kvalitu potravín, ale aj odhaľovať nekalé praktiky, ako je falšovanie mäsa. S týmto prístrojom dokážete zistiť pôvod organizmu úplne presne. A to je veľmi dôležité, ak chceme zvyšovať kvalitu potravín.
Dve z laboratórií majú byť energeticky úplne sebestačné. Ako to chcete dokázať?
Pôjde o laboratóriá na splynovanie biomasy a na testovanie biopalív. To prvé bude využívať experimentálne zariadenie na výrobu biomasy. Mimochodom, ide o originálnu patentovú technológiu, ktorá nemá v súčasnosti obdobu v strednej Európe. Umožní nám totiž vyrobiť z biomasy priamo kvapalinu, ktorá má podobné vlastnosti ako fosílne uhľovodíkové palivá. Nuž a pre nás je zaujímavé ešte aj to, že počas experimentov sa vyrobí teplo a elektrina. Takto to už vlastne funguje s výrobou a využívaním bioplynu v našom Vysokoškolskom poľnohospodárskom podniku v Kolíňanoch.
Naznačili ste biopalivo. Bude sa dať využiť v autách alebo zatiaľ len v strojoch?
Najprv budeme jeho využitie overovať na mobilných strojoch, predovšetkým na traktoroch. Neskôr bude tento výskum rozšírený a prepojený aj s automobilovým priemyslom.
Spomínali ste problémy meniacej sa klímy. Čo konkrétne budú vedci v Nitre skúmať?
Sme svedkami klimatických zmien, ktoré súvisia so zmenou vodného režimu. Súčasťou centra bude preto aj linka na fenotypizáciu genetických zdrojov rastlín. Na nej budeme študovať hlavne domáce, slovenské genetické zdroje pri pšeniciach. Budeme zisťovať, ako sa dokážu prispôsobovať zmenám v prostredí. V okolitých krajinách je podobná linka len v Szegede na pôde Maďarskej akadémie vied.
Slovenskú pšenicu testujete už teraz v Indonézii, v ázijských klimatických podmienkach. Znamená to, že ponúknete ešte odolnejšie odrody?
Často zažívame extrémne veľké suchá, po ktorých nasledujú extrémne vlahové prebytky. Táto kombinácia je veľký problém pre celú poľnovýrobu. Predpokladám, že výsledky výskumu budú mať úžitok pre slovenských šľachtiteľov. Že sa nám podarí vytvoriť novú generáciu pšeníc a aj iných osív, ktoré budú pripravené na zmeny vo vodnom režime.
Budú sa tu vyrábať aj potraviny s pridanou hodnotou. Mohli by ste priblížiť, aké to sú?
To sú potraviny, ktoré majú pozitívny vplyv na zdravie. Ľudia volajú po zdravotne bezchybných potravinách, po zvýšení bezpečnosti potravín. To je dnes kľúčové. Najmä mladá generácia je často nesprávne ovplyvnená a jej stravovacie návyky nie sú optimálne, napríklad čo sa týka pitia nápojov s vysokým obsahom cukru. Aj laboratórium nápojov ponúkne niečo dostupné a vhodné pre racionálnu výživu.
Ako sa do toho zapojí súkromný sektor?
Veríme, že o naše nápady, či patenty budú mať záujem vinári, pivovarníci, pekári. Vlastne každý, kto sa bude chcieť presadiť na trhu, kde bude otázka kvality a zdravotnej bezpečnosti potravín hrať stále významnejšiu úlohu. Už teraz máme prvé ohlasy odbornej verejnosti. Je možné, že bude záujem aj v rámci Európy. Všetky slovenské mliekarne majú zahraničných vlastníkov, sú to Dáni, Taliani, Rakúšania, v pivovarníctve sú to zas Holanďania. A keď sa niečo experimentálne uchytí tu, môže sa to využívať aj v Holandsku. Odberateľom bude aj spomínaná Indonézia a očakávame, že sa pridajú ďalšie ázijské krajiny, ktoré budú mať záujem najmä o genetický výskum osív.
Vyvážať slovenskú technológiu za hranice, to znie ako sen. Podarí sa vám udržať slovenské mozgy?
Chceme do toho vtiahnuť našich absolventov, aby sa aj oni podieľali na budovaní toho know-how. Aby sme ich napríklad prostredníctvom spin-off firiem (podniky, do ktorých univerzita vkladá svoje duševné vlastníctvo, pozn. redakcie) vtiahli do rozvoja malého a stredného podnikania. Budú pripravené vedecké inkubátory. Okrem toho vytvoríme miesta pre deviatich zahraničných expertov, vedcov svetového formátu.
Viete už aj povedať konkrétne mená?
V tejto chvíli vám ich nepoviem. Ale budú to určite vedci z krajín visegrádskej štvorky, tiež z Japonska, Číny, kde sú kapacity na fenotypizáciu genetických zdrojov rastlín. Takisto Rusko, kde je veľká tradícia pestovania osív a široká spolupráca. Napokon aj prvá pšenica vznikla krížením ruských odrôd pre podmienky Slovenska.