Plán štvorprúdovky, ktorý by mala viesť mestskou časťou predstavil v sále Primaciálneho paláca dopravný inžinier Bratislavy Tibor Schlosser, čo sa však stretlo s kritikou veľkého množstva zúčastnených občanov. Podľa neho by mala odľahčiť vnútrosídliskové komunikácie a mala by aj pozitívny dopad na zníženie hluku v okolí vyťažených križovatiek.
Hlavná architektka mesta Ingrid Konrad vidí prednosti petržalskej dopravy v električke bez avizovanej štvorprúdovej cesty. „Mestá dotvárame a humanizujeme, hľadáme ich identitu, nie zahusťujeme,“ ozrejmila s tým, že podľa nej sú súčasnými trendmi redukovanie dopravy a rozširovanie priestorov, ktoré odtláčajú mobilnú dopravu. Tvrdí, že Panónska a Dolnozemská cesta sú podľa nej v mestskej časti dostačujúce pre dopravu, za čo zožala od prítomných potlesk.
Zároveň poznamenala, že súťaž by mala byť vytváraná formou workshopov, aby k nej mali prístup ľudia so zmysluplnými návrhmi a nezostala tak anonymnou. Konrad predstavila projekty z miest ako Bodeaux a Bilbao, kde sa stala električka „mestotvorým prvkom“. „Priniesla tam zeleň a nápadité zastávky,“ poznamenala.
Bratislavský primátor Milan Ftáčnik uviedol, že chce dať priestor na diskusiu. Prípravy sa predlžia o 9 mesiacov – do konca roka, keďže vyhlási súťaž na 2 nosný systém. Tvrdí, aby najlepšie riešenie vybrali odborníci. Podľa neho sa štvorprúdovka môže dať realizovať až do roku 2020.
Z tábora občianskych aktivistov sa vyjadrila Dominika Belanská zo združenia Chceme park a cyklotrasy, nie štvorprúdovku. Ozrejmila, že sa v ankete vyjadrilo 2 011 ľudí, z toho 84 percent bolo Petržalčanov. Rovných 50 percent chce v mestskej časti park a cyklotrasu a 38 percent by uvítalo aj električku. Petíciu združenia podpísalo doteraz vyše 9 000 ľudí.
Pavel Šesták z občianskeho združenia Za zeleň Petržalky odhalil nedostatky v prezentovanom návrhu vzhľadu štvorprúdovky. „My sme to v nedeľu premerali, a zistili sme, že výstavba komunikácie by zabrala takmer dvojnásobnú šírku, oproti tej, ktorú ste prezentovali na fotografiách v prezentácii Vy,“ adresoval slová dopravnému inžinierovi Schlosserovi, za čo si vyslúžil od publika potlesk.
Iveta Plšeková z Petržalského okrášľovacieho spolku si kládla otázku, ako je možné, že hlavný dopravný inžinier a architektka majú tak diametrálne odlišný pohľad na riešenie 2. etapy výstavby Nosného systému Mestskej hromadnej dopravy v Petržalke. „Ľudia nemajú problém s dopravou v rámci Petržalky, ale dostať sa z nej cez preplnené mosty na bratislavskú stranu Dunaja,“ podotkla Plšeková. To však predstavovaný plán nerieši, keďže sa má napájať na v budúcnosti zrekonštruovaný Starý most, ktorého súčasťou bude iba električkový pás.
Mestskou časťou hlavného mesta – Petržalkou má už o pár rokov viesť nová električková trať z Bosákovej až po Janíkov dvor. Tá bude tesne míňať Chorvátske rameno, ktoré Petržalčania využívajú na rekreáciu a oddych.
Pri trati by sa ale podľa plánov mesta mala vybudovať aj nová cesta a o tom, či bude dvojprúdová alebo štvorprúdová, mesto ešte nerozhodlo. Obyvatelia najväčšieho sídliska v krajine sa búria, pretože nerozumejú, prečo mesto navrhlo v koridore Chorvátskeho ramena 48 metrov široký asfaltový kolos. Za obeť by kvôli ceste malo padnúť približne 2 000 stromov.