Štefánik reprezentoval Slovensko na medzinárodnej výstave vojnových vlakov v Utrechte, v piatok ho doviezli do bratislavského lodného prístavu. Podľa organizátorov projektu zožal na medzinárodnej výstave najväčší úspech. Holanďania vraj tvrdili, že ľudia, ktorí sa vo vlaku kedysi viezli, museli byť veľmi šťastní.
Návštevníci železničného múzea v Utrechte mali počas posledného pol roka možnosť obdivovať vlakové súpravy z vojen, ktoré sa odohrali v rokoch 1860 až dodnes. Múzeum si pri príležitosti 300. výročia od podpísania mierovej zmluvy v Utrechte zapožičalo osem vojnových vlakov z Holandska, Nemecka, Veľkej Británie, zo Srbska a Slovenska.
Práve náš veterán z Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici vzbudil na výstave najväčšiu pozornosť. Pre zaujímavé sfarbenie bol spomedzi všetkých súprav najväčším lákadlom.
Na výstave ho videlo 140-tisíc ľudí
Úspech pancierového veterána na medzinárodnom vlakovom poli potvrdzuje aj manažér Múzea SNP Dalibor Lesník: „Už hneď na začiatku, ako ho vykladali na koľajnice, mimoriadne zaujal, pretože ostatné súpravy mali jednotvárnejší výzor, boli buď sivé, zelené alebo čierne. Štefánik, ktorý je natretý trojfarebnou kamuflážou, tam doslova svietil,“ tvrdí. Na výstave ho videlo viac ako 140-tisíc ľudí a podľa Lesníka je malý zázrak, že práve pancierový vlak Štefánik mohol reprezentovať našu krajinu na takomto významnom podujatí.
Podľa technika Petra Oravca zo Železničných opravovní a strojární Zvolen vlak je natretý do pôvodnej trikolóry, akú Štefánik mal. „Vďaka farbe ho návštevníci výstavy pomenovali šťastný vlak. Vraj tí, čo sa v ňom viezli, musia byť šťastní,“ hovorí.
So Štefánikom bojoval aj Hurban a Masaryk
Povstalecké pancierové vlaky vyrobili na jeseň v roku 1944. Pôvodne boli tri a všetky boli nazvané podľa významných slovenských rodákov. Okrem Štefánika boli v bojoch proti nemeckým vojskám nasadené aj vlaky Hurban a Masaryk. Obrnené vlaky plnili podobnú úlohu ako tanky, vyrážali do útoku či kryli ústup vojakov. Na konci Povstania boli všetky tri odstavené v železničných staniciach Uľanka a Harmanec pri Banskej Bystrici, kde ich však ukoristili nemecké bojové jednotky.
Podľa historika Múzea SNP Mariána Uhrína najlepší osud postihol práve Štefánika. „Nemci ich použili na výcvik a nasadili ich k svojim pancierovým vlakom. Po vojne sa podarilo zachrániť zo všetkých troch súprav len tri originálne vagóny a z toho jeden z nich skončil v šrote,“ spresňuje. Dva zachránené vagóny putovali aj na výstavu do Utrechtu. Ide o tankový vozeň zo Štefánika a guľometný vozeň, ktorý je asi z vlaku Hurban. Podľa historika sa to však už nedá dokázať, lebo dokumenty k nemu sa nezachovali. Zvyšné dva vagóny, ktoré tvorili súčasť vlaku na výstave, sú repliky.
Do dôchodku sa nechystá
Štefánik je spomedzi zvyšných vagónov najznámejší vďaka tomu, že ide u nás o jediný spojazdnený pancierový vlak. Aj vďaka tomu sa mohol zúčastniť na utrechtskej výstave. „V roku 2011 nás kontaktoval riaditeľ tamojšieho železničného múzea s otázkou, či je pravda, že Slováci spojazdnili Štefánika. Odpovedali sme, že samozrejme, veď Štefánik má dnes za sebou už tretí úspešný rok na našich koľajniciach,“ vysvetľuje so smiechom Lesník. Jeho rekonštrukcia sa začala už v roku 2009, keď vozeň zniesli z pomníka. Od svojho spojazdnenia prešiel po slovenských koľajniciach v rámci rôznych podujatí viac ako 1 744 kilometrov.
Do dôchodku sa podľa Lesníka Štefánik ani po návrate z cudziny ešte nechystá. Pomocou najväčšieho riečneho žeriavu v strednej Európe ho v piatok dopoludnia pracovníci bratislavského lodného prístavu preložili z kamiónov na koľajnice, aby ho mohli dopraviť do bratislavského Múzea dopravy. „Od októbra tam spúšťame výstavu, ktorá potrvá až do júna. Potom sa vráti späť do Banskej Bystrice, kde pri príležitosti 70. výročia osláv SNP bude súčasťou bojových ukážok a ďalších sprievodných podujatí,“ dodáva.