Túto unikátnu technológiu už druhý rok vyvíjajú odborníci zo Slovenskej technickej univerzity (STU), včera ich zábrany úspešne prešli záťažovým testom v Gabčíkove.
Zo zábran postavili bazén, do ktorého napustili približne 1 200 kubíkov vody a s desiatkami snímačov merali ohyb plastových dosiek. „Testovanie prebieha podľa očakávaní. Na 10 metroch sme zaznamenali maximálny ohyb 4 centimetre, s čím sme veľmi spokojní,“ uviedol dekan Strojníckej fakulty STU Ľubomír Šooš. V najbližších dňoch budú nasledovať ešte takzvané crash testy, pri ktorých vystavia zábrany maximálnej možnej záťaži.
Výhodou plastových zábran je ich nízka hmotnosť a rýchla zmontovateľnosť na akomkoľvek povrchu, či je to štrk, blato alebo asfalt. Jedna plastová doska má výšku 2 metre, šírku jeden meter, váži 20 kilogramov a stavia sa na zem šikmo s pomocou kovových podpier. Na bokoch sú drážky, do ktorých sa dosky zasúvajú jedna vedľa druhej. „Dvaja chlapi by mali krátky úsek rozložiť za pár minút. Skonštruovali sme to čo najjednoduchšie, aby to vedeli ľudia montovať v strese a v zlom počasí. Navrhli sme vlastne také lego, ktoré nemusí byť ukotvené o zem a kde celú konštrukciu pritlačí hydrostatický tlak vody,“ naznačil Šooš.
Takéto plastové hrádze sa dajú použiť hocikde bez špeciálnej stavebnej predprípravy. Hliníkové zábrany, ktoré cez leto udržali rozvodnený Dunaj na bratislavskom nábreží a tiež v Devíne, museli mať podľa Šooša najprv vybetónované základy a v nich diery, do ktorých sa kolmo vkladali nosné stĺpy. Výhodou plastových oproti hliníkovým hrádzam je aj to, že sú o polovicu lacnejšie. „Jeden plastový panel sa aj vrátane kovovej konštrukcie dá vyrobiť za 300 eur. Počíta sa najmä s odpadom z automobilového priemyslu,“ prezradil hlavný konštruktér Juraj Ondruška. Neskôr by sa mohol využiť aj plastový odpad z klasického zberu v slovenských mestách.
Strojári z STU zdôraznili, že plastové zábrany nemajú byť náhradou hliníkových konštrukcií, ale skôr ich doplnkom. „Hliníkové hrádze sa montujú na miestach, kde sa vopred počíta s enormnou záťažou. Plastové sa môžu využívať pri nepredvídaných udalostiach, aby sa mohli rozmiestňovať podľa potreby. Uvažujeme o vybudovaní operačných skladov po celom Slovensku v najviac ohrozených miestach,“ dodal Šooš. Slovenská technológia je chránená patentom a je o ňu záujem aj zo zahraničia.
Na záťažové skúšky sa prišli pozrieť aj pracovníci z Výskumného ústavu vodného hospodárstva. Podľa generálnej riaditeľky Ľubice Kopčovej tento projekt má budúcnosť skôr v lokálnom meradle. „Podobné bariéry sa využívajú aj v iných krajinách, no na tomto projekte je unikátne najmä to, že ide o využitie recyklovaných plastov. Ich využitie vidíme skôr v lokálnej protipovodňovej ochrane, nie však na dynamickom veľkom toku, akým je napríklad Dunaj,“ povedala. Plastové bariéry sa podľa nej nedajú použiť napríklad pri ničivej bleskovej povodni, ktorá sa prehnala v roku 2011 dedinkou Píla a strhávala so sebou mosty.
Poslúžia však pri povodniach, ktoré sa dajú predpovedať aspoň deň či dva dni vopred. Napríklad pri pomalom stúpaní hladín Váhu, Hrona alebo Ipľa, ktoré sa toto leto objavilo v súvislosti s veľkou povodňou na Dunaji a ktoré ohrozilo napríklad Kamenín či časť Komárna Novú Osadu.