V celom areáli kasární je šesť budov, ktoré sú vhodné na takúto prestavbu. Prvú z nich už prerábajú, ľudia sa do nových bytov majú sťahovať na jeseň. „Využili sme možnosť, ktorú nám dáva zákon. Predali sme budovu za 500-tisíc eur a uznesením mestského zastupiteľstva sme sa zaviazali, že byty, ktoré v tejto budove vzniknú, spätne odkúpime. Projekt je nastavený tak, že 60 percent by sme si zobrali úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania a 40 percent by mala byť dotácia z ministerstva dopravy. Z tejto sumy bude mesto platiť približne 300-tisíc eur z vlastných zdrojov na technickú infraštruktúru,“ vraví Jozef Trstenský, primátor Nového Mesta nad Váhom.
Celá investícia predpokladá náklady vo výške 2,7 milióna eur. Podľa projektu tu má byť 49 nájomných bytov. Určené sú ako štartovacie byty pre mladé rodiny, budú tu 1-, 2– a 3-izbové byty, ich priemerná obytná plocha bude necelých 50 štvorcových metrov. Záujemcom ich nebudú prideľovať, o byty sa bude žrebovať. Prví nájomníci sa do nich nasťahujú v septembri alebo októbri.
„Budovu postavili v medzivojnovom období a opustená bola asi dvadsať rokov. Doteraz sme upravovali jednotlivé miestnosti, odstraňovali sme drevené obklady a podlahy, demontovali sme všetky rozvody ústredného kúrenia, vodovodných inštalácií, kanalizácie a elektriny. Potrebujeme budovu dostať do stavu, keď bude predstavovať vlastne hrubú stavbu. Potom prídu na rad demolačné práce, vybúrame múry a priečky, ktoré ustúpia novej dispozícii. Budovu zateplíme a namontujeme nové okná,“ hovorí stavbyvedúci Martin Petrek.
Celý areál má približne 16 hektárov a nachádza sa v širšom centre Nového Mesta nad Váhom. Uprostred areálu bolo miesto na parkovanie vojenských vozidiel a cvičisko, ktoré si absolventi základnej vojenskej služby pamätajú pod názvom „buzerplac“. Celý objekt kasární by sa mal podľa zámeru radnice zmeniť na nové sídlisko s občianskou vybavenosťou a športoviskami. „Na šport sa môže využívať bývalá telocvičňa a vzniknúť by tu malo 6 tenisových kurtov. Minuloročný daviscupový reprezentant Igor Zelenay by tu chcel vybudovať tenisové centrum,“ dodal Trstenský.
Jaroslava Zapletalová z Inštitútu bývania vraví, že v zahraničí existuje viacero príkladov vydarených rekonštrukcií, keď sa nebytové priestory zmenili na byty. Pripomína, že o budúcnosti takýchto objektov rozhoduje nielen to, že ich treba nejako využiť, ale aj ekonomika, či rekonštrukcia nebude drahšia ako nová výstavba. „Kasárne, ktoré boli kedysi určené na bývanie, by na takéto účely mohli byť vhodné. A pretože sú v blízkosti centra mesta, spĺňajú aj ďalšie kritériá. Mladé rodiny potrebujú pre svoju existenciu nielen obchody, ale aj školské vybavenie,“ povedala Zapletalová.
Kasárne spojovacieho vojska na Bzinskej ulici získalo Nové Mesto nad Váhom do daru od rezortu obrany roku 2010. Občania mohli dávať návrhy, čo by v nich malo byť, väčšina hlasovala za byty. V roku 2006 získala samospráva iné kasárne, ktoré tu zostali opustené po odchode okupačných sovietskych vojsk. V nich už postavila a odovzdala 200 bytov. V celom 20-tisícovom meste je približne 800 nájomných bytov.