Sociálne zariadenie v Krajnom nemá klientov, len kamarátov

V Krajnom neďaleko Myjavy už štvrtý rok funguje unikátne sociálne zariadenie, kde žijú v symbióze autisti a odchovanci detských domovov.

19.02.2014 17:10
Krajné autisti Foto: ,
Ľudia s autizmom a odchovanci detských domov trávia v Drahuškove čas spoločne pri práci na farme, v tvorivých dielňach či na prechádzke.
debata

Je to komunitné centrum Drahuškovo, kde klientov nazývajú kamaráti. Odchovanci tu bývajú a zároveň sú tu zamestnaní ako asistenti vychovávateľov. Spoločne sa starajú o ľudí postihnutých autizmom.

„Je to špecializované zariadenie pre ľudí s autizmom a zároveň aj dom na pol ceste. Klientom, našim kamarátom, prinášame zmysluplné trávenie voľného času, ale aj prepojenie s realitou. Starajú sa o okolie domova, chodníky, trávniky, záhradku, pestujú si tu ovocie a zeleninu, pomáhajú v kuchyni. Máme tu aj malú farmu, kde sa spoločne staráme o zvieratá, sliepky, zajacov a dvoch poníkov,“ vraví odborná terapeutka Jarmila Fábryová.

Keď mladý človek dosiahne vek dospelosti a ukončí štúdium, odchádza z detského domova a musí sa postarať sám o seba. Pre niektorých z nich sa Drahuškovo stalo novým domovom. Je tu 10 autistov a práve toľko odchovancov detských domovov. Nikoleta má 22 rokov a do Drahuškova prišla z Detského domova v Žitavciach.

„Pre nás, čo sme vyšli z detských domovov, je to veľká šanca, ako si nájsť uplatnenie v živote. Som tu už roka a pol, veľmi sa mi tu páči. Pomáham klientom pri hygiene, pri práci so zvieratami, v keramickej dielni. Treba ich stále ubezpečovať, že sú v bezpečí, že všetko je v poriadku,“ vraví o kamarátoch autistoch Nikoleta, absolventka strednej zdravotníckej školy. O rok staršia Inga je takisto odchovankyňou detského domova. V Drahuškove robí asistentku vychovávateľa od vzniku tohto zariadenia. S autistami sa prvýkrát stretla, až keď sem nastúpila.

„Zo začiatku to bolo veľmi náročné, trvalo to tak dva mesiace, kým som si zvykla, ako sa autisti správajú. Teraz to už dobre zvládam,“ hovorí Inga. Dodala, že neskôr by chcela byť kaderníčkou alebo čašníčkou.

Autizmus je porucha vývinu, ktorá preniká celou osobnosťou človeka. Nemôže sa ho zbaviť, autizmus v ňom bude stále. Autisti inak vnímajú svet okolo seba, inak spracovávajú podnety z okolia. Svet sa pre nich stáva chaotický, nerozumejú hovorenému slovu, tomu, čo sa deje okolo nich. Nechápu abstraktné pojmy, nevedia, čo je včera, dnes, zajtra, teraz, potom, o hodinu.

Aby sa dostal z tohto chaotického sveta, potrebuje sa o niečo oprieť, potrebuje svet, ktorý má svoje jasné pravidlá. Ak mu takúto istotu nevieme zabezpečiť, často reagujú problémovým správaním, čo my vidíme ako agresivitu. Ale oni tým len dávajú na vedomie, že tento svet nie je pre nich zrozumiteľný.

„Reagujú tak, že niečo zhodia, rozčúlia sa, napadnú iného človeka, vtedy môžu byť aj nebezpeční. Ponúkame im činnosti, ktoré sa opakujú, nevnášame zbytočné zmeny do života, ktorý im pripadá aj tak dosť chaotický. Stereotyp je pre nich istotou,“ vysvetľuje Jarmila Fábryová.

Ako príklad uviedla príbeh Maricky z Bratislavy. Dievča postihnuté autizmom začalo prechádzať z detstva do dospelosti, prišli hormonálne zmeny a zároveň aj zmena školy. Na všetky tieto zmeny Maricka začala reagovať agresívnym spôsobom. Nechápala, čo sa deje a čo sa bude ďalej diať. Agresivita bola výkrikom z jej vnútra, ktorý znamenal: pomôžte mi! Trhala vlasy ľuďom okolo nej, škriabala ich, štípala, trhala na sebe oblečenie, hádzala sa o zem.

Rodičia išli s ňou k lekárom, psychiatrom, Maricka bola na rôznych liekoch, ktorý jej stav tlmili, ale nevyliečili. Mali aj vedľajšie účinky, krútila sa jej hlava, strácala rovnováhu, odpadávala. Ona a jej rodičia prešli niekoľkými rokmi ťažkého obdobia. Pred 2 rokmi priviezli Maricku do Drahuškova. Vtedy mala 20 rokov. Zmenila sa, ale nie hneď, trvalo to asi pol roka, kým sa upokojila, kým pochopila, že je tu v bezpečí. Stala sa členom tohto kolektívu a prejavy agresie prestali.

„Autizmus sa väčšinou zistí vo veku 2 – 3 rokoch dieťaťa, keď rodičia zbadajú, že ich dieťa sa nevyvíja normálne. My sme si najskôr mysleli, že náš syn je hluchý. Až po odborných lekárskych vyšetreniach sa prišlo na to, že je autista. Má 14 rokov a je to chodiaca encyklopédia. Má fotografickú pamäť. Roky, filmové hviezdy, mená režisérov, ich úmrtia, destinácie, kde sa filmy natáčali, to všetko ovláda. Ale napríklad nevie vyriešiť matematickú úlohu, lebo tam mu chýba logické myslenie. Navštevuje špeciálnu školu a myslím si, že v budúcnosti so svojím ľahkým postihom bude schopný aj samostatného života,“ hovorí o svojich skúsenostiach s autizmom Imrich Béreš.

Komunitné centrum Drahuškovo v Krajnom otvorili na jeseň v roku 2010. Vybudovali ho vďaka prostriedkom z nórskeho finančného mechanizmu a európskeho hospodárskeho priestoru a tiež vďaka podpore sponzorov. Spočiatku bola európskych peňazí financovaná aj jeho činnosť. Dnes je existencia Drahuškova vo veľkej miere závislá na ochote sponzorov podporovať tento unikátny domov sociálnych služieb.

„Funguje to vďaka dobrým ľuďom, ktorí nám pomáhajú, vďaka príspevkom, ktoré platia rodičia našich klientov a aj z príspevkov štátu, presnejšie samosprávnych krajov. Ale musím povedať, že príspevky, ktoré sú hradené cez samosprávne kraje, predstavujú maximálne 15 percent všetkých nákladov, čo potrebujeme na prevádzku,“ povedal Jozef Šoth, riaditeľ komunitného centra Drahuškovo. O presných číslach a nákladoch nechcel hovoriť.

Krajné je veľká kopaničiarska obec medzi Starou Turou a Myjavou. Má šesť miestnych častí a 39 kopaníc. Komunitné centrum vyrástlo na mieste bývalej školy v časti Žadovica a získalo aj priľahlé pozemky, spolu asi 50 tisíc štvorcových metrov.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Krajné #sociálne zaradenie