„V roku 2010 zadlženosť mesta dosiahla 39,7 milióna eur, čo tvorilo takmer 130 percent bežných príjmov roka 2009. Mesto výrazným šetrením dlh skresalo o 47 percent na aktuálnych 21,1 milióna eur,“ povedal Rybníček.
Ako dodal, v súvislosti s novelou zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sa do dlhovej služby od 1. januára 2014 rátajú nielen bankové úvery, ako tomu bolo doteraz, ale aj investičné dodávateľské úvery. Aktuálny dlh mesta Trenčín definovaný zákonom sa aj napriek šetreniu pohybuje na úrovni 56 percent bežných príjmov mesta, pričom pre samosprávy je zákonom stanovená hranica 60 percent.
„Znižovanie dlhu hneď od začiatku funkčného obdobia bol zo strany mesta predvídavý krok. Ak by sme postupne hneď od začiatku výrazne nešetrili, dnes, po zmene zákona, by sme boli s dlhmi významne nad zákonom stanovenou hranicou. To by bolo pre Trenčín určite likvidačné a vlastne neriešiteľné,“ doplnil.