Okrem toho primátor Martin Hrnčiar im pred rokom sľuboval, že týchto stromov sa píla nedotkne. Múzeum aj mesto, ktoré priestor rekonštruuje, tvrdia, že vysoké tuje lemujúce schodisko boli príťažou. Výrub obhajujú tým, že bránili výhľadu na významnú budovu a korene poškodili schodisko.
Aj keď sú tuje nepôvodné dreviny, ľudia si na ne zvykli, preto na výrub v obľúbenom parku reagujú citlivo. „Bolo to pekne urobené, najmä tie tuje. Mohli to trochu zriediť, ale nie takto celé vyrúbať,“ konštatuje Martinčan Peter Turčan. „Moje deti prišli domov s plačom, že im zobrali vŕbu. Keď som sem prišla a videla to, tak som sa rozplakala aj ja, pretože to bolo pre nás niečo iné, teraz čo? Dúfam, že to narastie,“ dodala Martina Šluchová.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Niektorí zase hovoria, že úprava parku už bola potrebná, priestranstvo pred múzeom bolo zarastené a zdevastované. „Vidím, že už robia novú výsadbu, sú tu mladé stromčeky. Síce som projekt nevidel, ale verím, že bude dobrý a že si budem môcť v parku posedieť,“ verí ďalší Martinčan Jozef Bugár.
Martinčania vyčítali vedeniu mesta aj to, že primátor pred rokom sľúbil, že tuje v danej lokalite vyrúbané nebudú. Odstrániť sa mali len náletové dreviny.
Ján Topercer z Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici upozornil, že výrub sa robil neskoro, teda v čase, keď sa už začalo hniezdenie. To, v akom stave bol park, je podľa neho výsledkom toho, aká sa mu venovala pozornosť. „Všetko robíme kampaňovito, najprv to necháme zarásť 40 rokov a potom si niekto spomenie, že to ideme vyčistiť. Potom to ide od jedného extrému do druhého,“ zhodnotil situáciu v Martine.
Hrnčiar dnes hovorí o tom, že tuje museli ísť dole, pretože ich korene poškodili schodisko, ktoré sa rekonštruuje spolu s parkom. „Koreňový systém musel byť odstránený a vypílený, boli prizvaní aj odborníci, ktorí potvrdili, že tuje by vyschli a mohli by byť bezpečnostným rizikom pre ľudí, ktorí by tadiaľ chodili,“ povedal Andrej Hrnčiar. Potvrdil, že s výrubom súhlasili štátna ochrana prírody aj Krajský pamiatkový úrad v Žiline.
Návrh, podľa ktorého mesto postupuje, vychádza podľa Hrnčiara z histórie. Priestor bude zelený, budú tam vysadené vhodné stromy, kríky a bude sa udržiavať. Vyniknúť by mala budova Slovenského národného múzea, ktorá patrí k dominantám mesta a tuje ju zakrývali.
Foto: Vizualizácia mesta Martin
Riaditeľka Slovenského národného múzea v Martine Mária Halmová spomína, že budova bola postavená v roku 1932 podľa projektov významného architekta Milana Michala Harminca a parková úprava desiatky rokov rešpektovala pohľadovú dominantu budovy. Zmenilo sa to až po výsadbe v 60. rokoch minulého storočia. Vtedy boli podľa nej použité nevhodné dreviny, čo sa má teraz zmeniť.
„Nielen rekonštrukcia schodiska, ale aj výsadba celého parkového priestoru sa nerobia živelne, majú svoj projekt a ja verím, že o dva-tri roky pohľad na celý park aj budovu bude veľmi pekný,“ mieni Halmová.
Revitalizácia parku má byť hotová do konca roka. Aj s rekonštrukciou schodiska má stáť 400-tisíc eur.