Živcom zaplatia Bratislavčania čoskoro aj cez internet

Bratislavská lokálna mena živec, ktorá je v obehu už tri mesiace, má za sebou úspešný štart. Do projektu s cieľom podporiť lokálnu ekonomiku sa zapája čoraz viac podnikov a ľudí. V budúcom roku jej autori plánujú aj elektronický živec.

28.07.2014 14:36
lokálna mena živec Foto:
Lokálna mena živec
debata (12)

Živcami, ktoré sú v pomere jedna ku jednej voľne zameniteľné za eurá a fungujú na podobnom princípe, ako stravné poukážky, platí stále viac obyvateľov Bratislavy. Teraz je v obehu približne 5 000 živcov a do projektu sa zapojilo 40 miestnych obchodov. Ich počet by sa však mohol výrazne zvýšiť po spustení elektronickej formy platieb, ktorú preferuje veľa zákazníkov.

„Budúci rok plánujeme spustiť aj elektronický živec. Spoločnosť Factory 4 solutions nám bezplatne poskytla technológiu pre tento účel a my veríme, že lokálnu menu to ešte viac naštartuje,“ upresnil Juraj Hipš, riaditeľ neziskovej organizácie Živica, ktorá projekt realizuje.

Mobil ako peňaženka pre živec

Elektronickým živcom sa bude môcť platiť od januára budúceho roku.

Záujemcovia si ho budú môcť kúpiť prostredníctvom internetu do svojich mobilov. Tými následne budú môcť platiť  miestnym obchodníkom, ktorí živce prijímajú. „Mobily sa v podstate stanú peňaženkami pre lokálnu menu,“ vysvetlil Hipš. Elektronicky sa bude dať platiť v bratislavských kamenných obchodoch, a samozrejme na internete.

V zozname zapojených obchodov sú aj e-shopy, pre ktoré je tento spôsob platby nevyhnutný. „Hoci fungujeme aj ako kamenná predajňa, stále tvoria veľkú časť obratu objednávky cez internet. To je jeden z dôvodov, prečo zatiaľ živec nie je príliš rozšíreným platidlom našich zákazníkov,“ vysvetlila Lucia Šipošová z obchodu Doprírody.sk. Zavedenie takejto formy platenia môže zvýšiť záujem o lokálnu menu a umožní viacerým elektronickým obchodom využívanie živca. Podmienkou však je, aby e-shop prevádzkovala firma podnikajúca v Bratislave.

Štart bol lepší, ako očakávali

Varovania spolupracovníkov zo zahraničia, ktorí upozorňovali, že rozbehnutie meny trvá dva až tri roky, sa nepotvrdili. Živec naopak zaznamenal prekvapivo úspešný štart. „Objavili sa skeptické hlasy, že Bratislavčania lokálnej mene veriť nebudú a tá skončí len v zbierkach numizmatikov. Keď však prídete do kníhkupectva či reštaurácie, chcete kuriéra alebo chystáte svadbu, môžete si vybrať miestne podniky, kde váš živec radi prijmú,“ popísal Hipš.

K fungovaniu projektu lokálnej meny bola spočiatku zdržanlivá aj Národná banka Slovenska, ktorá mu síce v existencii vôbec nebráni, ale ani ho nepodporuje. „V súčasnosti platí jej stanovisko, že lokálnu menu negarantuje a je na zákazníkovi a obchodníkovi, či lokálnej mene verí. Ukazuje sa, že Bratislavčania svojmu lokálnemu platidlu dôverujú,“ dodal Hipš.

Podobne dobre sa lokálnej mene darí aj vo Zvolene, kde už tri mesiace používajú zvolenský živec. Bratislavským živcom sa tu zaplatiť nedá, oba totiž platia výhradne na území daného mesta. Elektronický živec si Zvolenčania vyskúšajú spoločne s Bratislavčanmi.

Prevládajú stáli zákazníci

Napriek rýchlemu štartu potrebuje projekt čas, aby sa do povedomia ľudí dostal. Pri propagácii pomáhajú dobrovoľníci, ale aj majitelia bratislavských obchodov, ktorí majú na rozšírení meny záujem. „Stretávame sa s odozvou mladých ľudí, ktorí koncept poznajú zo zahraničia, ale aj so záujmom starších ľudí, ktorých podstata myšlienky po vysvetlení zaujme. Stále je však počet ľudí, ktorí živec u nás aktívne využívajú, malý. Sú to najmä niekoľkí naši pravidelní zákazníci, ktorí sa do predajne vracajú,“ popísal skúsenosti s fungovaním meny Matúš Marek z obchodu s farmárskymi potravinami Lokapetit.

Rovnako tomu je aj v iných prevádzkach, kde väčšinu užívateľov živca tvoria stáli zákazníci, ktorí v použití lokálneho platidla vidia možnosť podporiť ich obľúbené bratislavské podniky. „U nás ním platí iba pár štamgastov, ktorým sme o tom povedali. Preto je potrebné lepšie uviesť projekt a rozbehnúť účinnejšiu kampaň,“ myslí si Marián Mazag z čajovne Avrakehdabra, ktorá živec tiež propaguje.

Lokálna mena podporuje mesto

Podstatou projektu s lokálnou menou, ktorý oslovil mnohých miestnych podnikateľov a obyvateľov, je, že peniaze, ktoré zákazníci zaplatia za tovar a služby ostávajú v danom meste. Je to podpora pre drobné podniky, zachovanie pracovných miest, ale aj minimalizáciu dopravy a šetrenie životného prostredia. „Lokálna mena nie je biznis model. Je to možnosť, ako sa obyvatelia mesta, či už zákazníci alebo obchodníci, môžu vo svojej komunite navzájom podporiť,“ priblížil cieľ projektu Hipš.

Podporiť miestnu ekonomiku sa rozhodli aj v ďalších mestách, projekt preto plánuje expandovať a odovzdať aj ďalším skúsenosti s realizáciou a fungovaním alternatívnej meny. Z viacerých miest, ktoré sa chcú do projektu tiež zapojiť, vybrali autori niekoľko pokračovateľov. Zavedenie živca a jeho dopad na lokálnu ekonomiku si čoskoro budú môcť vyskúšať v Piešťanoch, Žiline, Banskej Bystrici a Nitre.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #živec #lokálna mena