Magistrát pritom súri čas. Sľúbené tisíce z eurofondov môže na obnovu mosta a výstavbu novej mestskej električkovej trate využiť len vtedy, ak všetko stihne do konca roka 2015.
Ako najrizikovejšie z nájdených predmetov sa expertom javí teleso guľovitého tvaru, ktoré leží voľne na dne rieky. Asi 30 metrov od riečneho piliera pri petržalskej strane, ktorý sa v rámci rekonštrukcie mosta bude staticky zosilňovať. Primátor Bratislavy Milan Ftáčnik v utorok dokonca pripustil, že by mohlo ísť o lodnú mínu.
Zvyšné tri predmety neznámeho pôvodu sa nachádzajú v hĺbke asi dva až tri metre pod dnom rieky, v blízkosti dvoch pilierov, ktoré sa zase budú odstraňovať. „Mohla by to byť munícia,“ konštatoval primátor. Do miest ich výskytu však netreba stavebne zasahovať. „Dobrou správou“ podľa Ftáčnika je, že v miestach medzi týmito piliermi, kde má vyrásť a nahradiť ich nový pilier, sa žiadne zvláštne objekty nenachádzajú.
O preverenie pôvodu a prípadné zneškodnenie guľovitého predmetu sa bude musieť postarať rezort vnútra. Ako zdôraznil primátor, magistrát sa naňho obráti, presne ako mu to stanovuje zákon. Zároveň ho požiada o stanovenie pravidiel, ako sa má ďalej postupovať pri stavebných prácach.
Ftáčnik pripomenul, že prvý prieskum dna urobil v súlade s podmienkami vysúťaženej zmluvy v júni tohto roka zhotoviteľ stavby na vlastné náklady takzvanou magnetometrickou metódou. Vtedy sa zistilo, že pri pilieroch sa nachádzajú miesta s vysokou koncentráciou železa, ktoré by mohli byť stále funkčnou muníciou. Práce na obnove mosta sa preto museli pozastaviť.
Magistrát následne v júli zaplatil ďalší, presnejší prieskum metódou sonaru, pri ktorom špecialisti zmapovali takmer päťtisíc štvorcových metrov dna a zistili opísané skutočnosti. Podľa podplukovníka Juraja Kadeckého, odborníka ministerstva vnútra na pyrotechniku, možno len ťažko odhadnúť, odkiaľ by sa pod piliermi mohla vziať munícia.
Nepredpokladá, že by to mohli byť nevybuchnuté zvyšky z bombardovania rafinérie Apollo v roku 1944. A úplne odmieta, že by pochádzali z apríla 1945, keď pri ústupe vyhodili most do vzduchu nemecké vojská. Ako vysvetlil, na zborenie mosta sa využili trhaviny, ktoré, ak by zostali nevybuchnuté, by zrejme po rieke „spoľahlivo odplávali“. Rovnako však podľa neho mohli aj tieto podozrivé predmety odniekiaľ po toku Dunaja priplávať.
Kadecký však netají, že odstraňovanie podozrivej gule z dna Dunaja nebude jednoduché. „Nemáme s tým skúsenosť. Zatiaľ sme muníciu z takejto vody neťažili,“ poukázal na silu prúdu a minimálnu viditeľnosť v mieste mosta. Ako dodal, asi najjednoduchšie by bolo, keby sa pod hladinu spustil potápač a priamo zistil skutkový stav, no nie je isté, či by sa mu to podarilo.
Ďalšou cestou je využiť techniku, napríklad opatrne s predmetom manipulovať bagrom, pri súbežných bezpečnostných opatreniach na brehu, keďže výbuch míny by zasiahol zhruba dvojkilometrový okruh. „Definovať pravidlá bude treba tak, aby to bolo bezpečné a so zdravým rozumom,“ poznamenal pyrotechnik.
Primátor sa zatiaľ neobáva, že by sklz, ktorý pozastavením rekonštrukcie vzniká, ohrozil plánovaný termín obnovy mosta vrátane výstavby novej električkovej trate z Petržalky do Starého Mesta. Zhotoviteľ sa zmluvne zaviazal odovzdať ju už v auguste budúceho roku, takže napriek oneskoreniu má mesto niekoľko mesiacov rezervy. „K nejakému posunu pravdepodobne príde, ale ešte nie sme z toho nervózni,“ ubezpečil Ftáčnik. V ostatných častiach zhotoviteľ plní stanovený harmonogram.
Prestavba Starého mosta je spolu s vybudovaním električkovej trate zo Šafárikovho námestia po Bosákovu ulicu súčasťou prvej etapy budovania takzvaného nosného systému verejnej dopravy v hlavnom meste, ktorý má byť čiastočnou náhradou nejestvujúceho metra. Dodávateľom stavby je združenie, ktoré vyhralo verejnú súťaž, na čele s firmou Eurovia SK. Projekt má stáť necelých 60 miliónov eur bez DPH. Z tejto sumy majú 85 percent vykryť eurofondy, desiatimi percentami prispieva štát a zvyšnými piatimi mesto.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.