Štyri z nich sú podľa lekárov mimo ohrozenia života, stav 15-ročného dievčaťa s najťažším stupňom otravy je nateraz kritický. V nemocnici skončili aj rodičia, ktorí sú v stabilizovanom stave. Všetci jedli hubovú polievku.
Deti vo veku päť až 18 rokov priviezli do Banskej Bystrice z lučeneckej nemocnice. „Majú ľahký až ťažký stupeň otravy. Dvaja chlapci sú na jednotke intenzívnej starostlivosti a dve dievčatá s najľahším stupňom otravy sme preložili na štandardné pediatrické oddelenie. Všetky tieto štyri deti sú mimo ohrozenia života, sledujeme ich a dostávajú liečbu. Pätnásťročné dievča, ktoré má ťažký stupeň otravy, je hospitalizované na ARO našej kliniky a jeho stav je veľmi kritický,“ uviedol prednosta II.¤detskej kliniky SZU v Banskej Bystrici Karol Králinský.
Podľa našich informácií ide o štyroch súrodencov a jednu blízku príbuznú. Vo štvrtok jedli hubovú polievku. Mysleli si, že je z plávok a bedlí. Po 24 hodinách, keď sa prejavili príznaky otravy, v piatok tri deti s hnačkami a vracaním skončili v nemocnici v Lučenci, odkiaľ ich previezli do Banskej Bystrice. Tu potvrdili otravu muchotrávkou zelenou. Následne sa zistilo, že okrem nich polievku, v ktorej sa ocitla smrteľne jedovatá huba, jedli aj ďalšie dve deti a rodičia.
Muchotrávka zelená je smrteľne jedovatá huba. „Dá sa povedať, že je najjedovatejšia a najnebezpečnejšia. Spôsobuje takmer 99 percent všetkých smrteľných otráv, ktoré vyvolávajú huby,“ približuje mykológ Martin Pavlík z Katedry ochrany lesa a poľovníctva Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.
Foto: WIKIPEDIA
Zvlášť neskúsení hubári si ju môžu pomýliť s niektorými druhmi plávok, bedľou či pečiarkou. Hoci sú na prvý pohľad podobné, muchotrávka zelená má tri základné rozlišovacie znaky, ktoré sú pre ňu charakteristické. „Biele lupene, biely prsteň v hornej časti hlúbika a takzvaný kalich smrti, čo je pošva s odstávajúcimi okrajmi v spodnej časti hlúbika. Ak má huba takúto smrteľnú trojkombináciu, je to muchotrávka zelená,“ vysvetľuje mykológ.
Upozorňuje tiež na to, aby sa hubári nedali zmiasť farbou, ktorá môže byť premenlivá, od čisto bielej cez žltkastú až po tmavozelenú. „Ľudia sa neraz spoliehajú tiež na to, že keď je hríb obhryzený slimákmi, tak je jedlý. Toto je hlúposť. Muchotrávka zelená môže byť aj obhryzená slimákmi, aj červivá,“ dodáva Pavlík.
Jedovaté látky z nej sa nezničia ani tepelnou úpravou. „Dokonca aj výtrusy, ktoré vypadnú, sú jedovaté. Keby ste muchotrávky zelené nazbierali do košíka, aj keď ich vyhodíte, tak sa môžete teoreticky otráviť z výtrusov, ktoré tam povypadávali a ostali na ostatných hubách,“ konštatuje mykológ.
Muchotrávka zelená je o to zákernejšia, že príznaky otravy sa podľa množstva skonzumovanej huby prejavujú po ôsmich až 24 hodinách. Ide o žalúdočné ťažkosti, najmä hnačky, ale aj kŕče či vracanie. Neliečená otrava zasahuje pečeň, obličky a ďalšie orgány a dochádza k celkovému zlyhaniu životných funkcií. Už desiatky rokov sa liečeniu otráv touto hubou venuje profesor Svetozár Dluholucký. Lekári na liečbu otráv muchotrávkou zelenou využívajú jeho protokol, ktorý stanovuje presný postup liečby.
„Ak sa takáto otrava podchytí včas, pacient má 96-percentnú istotu, že ho vyliečime bez následkov. Inak sa to končí transplantáciou pečene alebo smrťou,“ hovorí profesor Dluholucký.
V Banskej Bystrici sa nachádza špecializované pracovisko, kde otravu muchotrávkou zelenou stanovujú z vyšetrenia krvi a moču. Funguje už jedenásty rok. Za ten čas tu vyšetrili takmer tristo ľudí, z nich u tretiny sa potvrdila otrava práve touto smrteľne jedovatou hubou. Iba malé percento skončilo smrťou pacienta, podľa profesora Dluholuckého to však vždy bolo pre odchýlky od protokolu pri liečbe. Spresnil, že tento rok doteraz zaznamenali 13 otrávených, jeden z nich zomrel.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.