Ako uviedla hovorkyňa liptovskomikulášskej radnice Slávka Kellová, z rozhodnutia ministerstva vyplýva, že Okresný úrad v Žiline, ktorý ako nadriadený orgán zrušil rozhodnutie mestského stavebného úradu, konal protizákonne a tiež v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
„Ministerstvo v rozhodnutí uvádza, že z konania okresného úradu vyplýva ‚neznalosť, v horšom prípade ignorovanie príslušných ustanovení základných kompetenčných zákonov tvoriacich súčasť právneho systému, čo môže evokovať pochybnosť o nezávislosti prístupu okresného úradu k heliportu‘. Žilinskí úradníci tak nemôžu vo veci heliportu v Liptovskej Ondrašovej nútiť mestský stavebný úrad konať podľa neplatného územného plánu. Stavebný úrad má ukončiť územné konanie a definitívne zamietnuť výstavbu heliportu,“ uviedla Kellová.
Voči verdiktu ministerstva dopravy je možné podať odvolanie do rúk ministra alebo požiadať súd o preskúmanie tohto rozhodnutia.
Podnikateľ navrhol mestu vyrovnanie
Mestský stavebný úrad v januári zamietol žiadosť podnikateľa Cyrila Fogaša o vydanie územného rozhodnutia pre heliport a odôvodnil to tým, že minulý rok upravený územný plán nedovoľuje výstavbu pristávacích plôch v meste. Podnikateľ, ktorý aktuálne prevádzkuje vyhliadkové lety vrtuľníkmi z provizórnej pristávacej plochy, v októbri navrhol mestu mimosúdne vyrovnanie doteraz vzniknutej škody a za prieťahy pri povoľovaní heliportu žiadal 458-tisíc eur.
„Už viac ako tri a pol roka sa snažíme vybudovať heliport, na ktorý máme tri hlukové štúdie a posudky, tiež kladný posudok vplyvov na životné prostredie (EIA) a viac ako tridsať povolení a súhlasov dotknutých orgánov a inštitúcií našej krajiny, vrátane súhlasného záväzného stanoviska mesta Liptovský Mikuláš, na základe ktorého sme doteraz konali. Mestský stavebný úrad nám stále odmieta vydať územné rozhodnutie,“ povedal v októbri podnikateľ Cyril Fogaš s tým, že do heliportu doposiaľ investoval viac ako dva milióny eur.
Mesto sa bojí sťažností na hluk
Liptovskomikulášska radnica trvá na tom, že mestský stavebný úrad postupoval podľa zákona a platného územného plánu. „Investor nemá platné súhlasné stanovisko mesta. S prevádzkou heliportu pri Liptovskej Ondrašovej nesúhlasila väčšina dotknutých obyvateľov, ani turisti v blízkom akvaparku,“ povedala Kellová.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Mesto minulý rok vyškrtlo slovo heliport z textovej časti územného plánu, aby sa tak vyhlo prípadným ďalším sťažnostiam na hluk vrtuľníkov. Takmer tisíc ľudí z mestskej časti Liptovská Ondrašová a okolitých obcí Liptovský Trnovec, Liptovské Matiašovce, Bobrovček či Liptovská Sielnica sa totiž podpísalo pod petíciu proti heliportu na okraji Liptovského Mikuláša v blízkosti akvaparku, z ktorého štartovali vrtuľníky na vyhliadkové lety a rušili miestnych obyvateľov.
Heliport bol podľa pôvodného znenia územného plánu prípustný vo viacerých lokalitách na území mesta. Investor môže uvažovať o vybudovaní pristávacej plochy pre vrtuľníky až vtedy, ak bude zakreslená v územnom pláne. Teda po tom, ako takýto zámer či jeho projekt prejde posúdením a schválením cez mestské zastupiteľstvo. Druhou podmienkou je preverenie projektu podrobnejšou dokumentáciou a environmentálnou štúdiou, ktorá bude zohľadňovať nielen územno-technické predpoklady, ale aj prevádzkové obmedzenia.
Poslanci heliport z plánu škrtli, podnikateľ má straty
Podľa Kellovej súčasné vedenie mesta vo februári 2011 súhlasilo s výstavbou heliportu pri akvaparku, pretože pôvodné znenie územného plánu povoľovalo postaviť pristávaciu plochu pre vrtuľníky kdekoľvek v meste, kde je zmiešaná funkcia územia s prevahou občianskej vybavenosti.
Dodala, že slovo heliport sa do textovej časti územného plánu dostalo na záver funkčného obdobia predošlého poslaneckého zboru v decembri 2010. V júli 2011 už nové vedenie mesta aj pod vplyvom negatívnych ohlasov obyvateľov konštatovalo, že situovanie heliportu navrhovaného rozsahu vyvoláva potrebu zmeny územného plánu.
Mesto minulý rok uviedlo, že si uvedomuje, že zmenou územného plánu vznikne podnikateľovi škoda. „Budeme sa s ním snažiť dohodnúť na jej výške, prípadne o nej rozhodne súd. Zaplatil za projektovú dokumentáciu a ďalšie dokumenty. Poslanci schválením vyškrtnutia heliportu z územného plánu zároveň zobrali na vedomie aj to, že nás to bude niečo stáť,“ povedal pred rokom primátor Alexander Slafkovský a výšku odškodnenia vtedy odhadoval na 50-tisíc eur.
S októbrovým návrhom podnikateľa o mimosúdnu dohodu a žiadosťou o vyplatenie 458-tisíc eur však mesto nesúhlasí, pretože sumu si vypočítal sám. „Z rozhodnutia ministerstva je zrejmé, že medzi mestom a investorom nebol založený taký právny vzťah, na základe ktorého by mohol od mesta požadovať kompenzáciu škody v takom rozsahu. Ak nejaká škoda vznikla, je potrebné ju riešiť na základe dohody medzi mestom a investorom alebo musí o nej rozhodnúť súd na základe posudku znalcov,“ uviedol aktuálne Slafkovský.
Na reakciu podnikateľa Cyrila Fogaša k aktuálnemu dianiu sa čaká.