Až dospel do takého štádia, že ho museli pred tromi rokmi zatvoriť. Vo vnútri pustý a bez života, zvonku ošarpaný, takto čaká na rekonštrukciu, ktorá sa pre nedostatok peňazí odkladala. Potrebných takmer 3,2 milióna eur získalo mesto Žilina z európskych a nórskych fondov, vďaka ktorým by sa oprava mala začať začiatkom nového roku.
Práce, ktoré budú financované z eurofondov, musia byť dokončené do konca budúceho roku, časť prác, na ktoré bude čerpaný príspevok z nórskych fondov, do apríla 2016. V súčasnosti prebieha verejné obstarávanie na zhotoviteľa, momentálne sú kontrolované podklady, ktoré do súťaže predložili uchádzači, a predpokladá sa, že koncom tohto roku by to mohlo byť ukončené.
Aby rýchle tempo prác neuškodilo pamiatke, rekonštrukcia a reštaurovanie budú pod dohľadom pamiatkarov. „V objekte sú zachované pôvodné historické detaily – dlažby, mramorové obklady, pôvodné okná zasklené leptanými sklami, lustre, liatinové radiátory s krásnymi vzormi. Objekt je veľmi bohatý na mnohé pôvodné prvky, preto aj z našej strany bude nevyhnutné veľmi dbať na to, ako kvalitne sa táto obnova a reštaurovanie budú uskutočňovať,“ uviedol riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloš Dudáš.
„Rekonštrukciou sa obnoví podstatná časť interiéru, pamiatkovo chránená výzdoba – monumentálne mramorové schodisko, výnimočne zachované dvere a okná, štuková výzdoba exteriéru i interiéru, historické svietidlá. Takisto sa obnovia všetky prípojky, strecha, narušený krov, fasáda. Revitalizáciou pamiatky sa odstránia bezpečnostné riziká a bude sa sanovať aj nadmerná vlhkosť,“ priblížil hovorca mesta Pavol Čorba.
Foto: Archív Juraja Nedorosta
Palác dal postaviť obchodník a bankár Ignác Rosenfeld. Slúžil nielen ako obytný dom, ale aj ako sídlo Žilinskej obchodnej banky, ktorá v Žiline vznikla v roku 1869. „Koncom 19. storočia kúpil Ignác Rosenfeld pozemok v centre mesta, kde stáli staršie dva domy. Dnešnú budovu tam dal postaviť okolo roku 1907. Projektoval ju významný žilinský architekt i staviteľ talianskeho pôvodu Nicoletto Rauter,“ priblížil históriu vzniku Rosenfeldovho paláca historik a riaditeľ Štátneho archívu v Žiline Peter Štánsky.
Historik spresnil, že majiteľ domu aj banky zomrel v roku 1923 a jeho manželka Júlia bola nútená budovu predať. V budove žila až do roku 1932, keď zomrela. Rosenfeldova banka sa musela zlúčiť s inými bankami a potom bola premenovaná na Žilinskú sporiteľňu a úverový ústav. V období prvej Československej republiky v budove býval a pôsobil verejný notár Ladislav Nádaši, syn spisovateľa Ladislava Nádaši-Jégého.
Byty, kancelárie, rôzne banky, štátna poisťovňa až po dom pionierov, také boli v minulom storočí funkcie secesného sídla. Naposledy ho až do zatvorenia využívalo Centrum voľného času pre voľnočasové aktivity detí.
Vykonávali sa v ňom len nevyhnutné údržbárske práce, a tak bol ušetrený od veľkých stavebných zmien v časoch socializmu. „Objekt si zachoval detaily aj vďaka tomu, že bol trochu zabudnutý, že doň nešlo veľmi veľa financií a že nebola potreba nahrádzať pôvodné prvky, ktoré sú dôležitou súčasťou pamiatky,“ doplnil Dudáš.
Rosenfeldov palác je od roku 2009 národnou kultúrnou pamiatkou. Dva roky po tomto vyhlásení ho však pre havarijný stav zatvorili a zatvorený je dodnes. Po rekonštrukcii má byť prístupný verejnosti a slúžiť na reprezentatívne účely mesta, mohlo by v ňom byť mestské múzeum aj výstavné priestory.