Banskobystričania si na zápis svojho Radvanského jarmoku do zoznamu UNESCO budú musieť ešte počkať. Slovensko jeho nomináciu do svetového kultúrneho dedičstva totiž stiahlo. Jedným z dôvodov boli obavy expertov, či jeho organizátori dokážu ochrániť historický charakter jarmoku pred komerčnými tlakmi.
O Radvanskom jarmoku, ktorý sa koná takmer nepretržite už 357 rokov, sa malo rozhodovať na zasadaní medzivládneho výboru UNESCO na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva v Paríži koncom novembra. „Nominačný spis prešiel, potom ho posudzovali experti UNESCO. Keď sme sa dozvedeli, že majú k nemu zásadné výhrady pre nenaplnenie viacerých základných kritérií, rozhodli sme sa pred rokovaním nomináciu stiahnuť, aby sme predišli neúspešnému hlasovaniu,“ vysvetlil šéf slovenskej delegácie Juraj Hamar.
Podľa neho je to tak lepšie, pretože žiadosť sa môže dopracovať a znova podať. Keby ju totiž neschválili, potom by to bolo oveľa zložitejšie. „Nehovoriac o tom, že Slovensko doteraz nijakú neúspešnú nomináciu nemalo,“ zdôraznil Hamar.
V prípade, že by tento rok Radvanský jarmok neodsúhlasili, podľa pravidiel UNESCO sa o zápis nemôže uchádzať najbližšie štyri roky. Hamar spresnil, že svoje nominácie pre prísne kritériá stiahlo viacero krajín.
Hodnotiace správy vyčítali Radvanskému jarmoku niekoľko vecí. Týkali sa najmä jeho zachovania v takej podobe, aby si dokázal udržať charakter prvku nehmotného kultúrneho dedičstva. „Určite nespochybnili jeho históriu ani kultúrnu hodnotu. Je však veľmi dôležité, ako funguje teraz, ako je zabezpečená jeho ochrana a jej manažment do budúcnosti, kto presne sú nositelia tohto prvku alebo ako sú zabezpečené ochranné opatrenia proti komercionalizácii. Je to hodená rukavica pre Bystričanov,“ dodal Hamar. Kedy by mohol byť jarmok znova do zoznamu UNESCO nominovaný, si nateraz netrúfol odhadnúť. Pripomenul však, že ide o dlhodobejší proces a je potrebné vyrovnať sa so všetkými výhradami.
Banskobystrická radnica oficiálne zdôvodnenie stiahnutia nominácie dostala minulý týždeň. Podľa hovorkyne mesta Martiny Kanisovej urobia všetko pre to, aby odstránili prekážky, ktoré bránia zaradeniu Radvanského jarmoku na zoznam UNESCO. „Jarmok patrí k tradičným a ťažiskovým podujatiam v meste už 357 rokov a stále si uchováva svoju silnú väzbu na tradície a tradičné remeslá. Aj z tohto dôvodu sme presvedčení, že je nepochybne kultúrnym klenotom a do zoznamu by patriť mal,“ uviedla Kanisová.
V prestížnom svetovom zozname nehmotného dedičstva UNESCO máme zatiaľ fujaru aj jej hudbu a Terchovskú muziku. V budúcom roku by sa mali o zápis uchádzať gajdy a gajdošská kultúra na Slovensku. Celkovo je v ňom zapísaných 314 prvkov z rôznych krajín sveta, vrátane španielskeho flamenca, tradičnej iránskej medicíny či festivalu dračích lodí v Číne.
Radvanský jarmok
Radvanský jarmok bol zaradený v roku 2011 do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, čo je podmienkou na uchádzanie sa o zápis do zoznamu UNESCO. Je jedným z najstarších remeselníckych jarmokov na Slovensku, ktorého korene siahajú do polovice 17. storočia. V tom čase bola Radvaň, terajšia mestská časť Banskej Bystrice, samostatná a právo na konanie jarmokov získala v roku 1655.
Jej remeselníci sa preslávili veľmi kvalitnými výrobkami. Jarmok sa konal nepretržite, s výnimkou niekoľkých rokov počas druhej svetovej vojny. Časom sa presunul do centra mesta. Dodnes sa zachovala tradícia, že mládenci si na ňom kupovali varešky, ktorými ťapkali dievky a mladé ženy.
Neodmysliteľnou súčasťou bol aj kultúrny program, ktorý predvádzali hlavne remeselníci na ľudových nástrojoch. Jeho atmosféru zachytili viacerí umelci. Medzi nimi spisovatelia Gustáv Kazimír Zechenter Laskomerský, Božena Němcová, Jozef Gregor Tajovský či básnik Andrej Sládkovič, ale aj folklórny súbor Lúčnica, ktorý v roku 1955 naštudoval choreografiu Štefana Nosáľa pod názvom Radvanský jarmok, hudbu k nej zložil Tibor Andrašovan.