Hriňovskí gazdovia nemusia mestu platiť dane

V Hriňovej nebudú musieť platiť dane za pôdu. Mesto chce týmto nezvyčajným krokom podporiť farmárov a gazdov, ktorí hospodária na tamojších lazoch, a pritiahnuť aj mladých k tradičnému obrábaniu zeme na výnimočnom území. Nulovú daň za ornú pôdu, trvalé trávnaté porasty a ovocné sady zavádza od januára.

19.12.2014 14:00
gazda, traktor, Hriňová, pôda, poľnohospodár,... Foto: ,
Hriňovský gazda Jozef Ďurica by bol rád, aby ich lazy znova ožili a prilákali najmä mladých.
debata

Na hriňovských lazoch ľudia gazdovali od nepamäti, dnes čoraz viac pustnú. „Život je tu tvrdý, poľnohospodárstvo už nie je veľmi zaujímavé a mladí nám utekajú,“ hovorí gazda Jozef Ďurica, ktorý pokračuje v šľapajach svojich predkov. Inak si to nevie ani predstaviť, aj keď voľakedajšie voly dnes už nahrádzajú traktorom. Obrába desať hektárov zeme, chová dobytok aj ovce. „Kedysi bola vykosená aj každá medzička, všetko sa zužitkovalo, pôda bola perfektne obrobená. Mrzí ma, že naši dedovia tu kedysi klčovali hory, trápili sa a teraz to pustne a zarastá,“ dodáva.

Zrušenie poľnohospodárskych daní vidí Ďurica, ktorý je aj mestským poslancom, ako určitú motiváciu. „Ak chceme tieto polia udržať a obrábať, musíme to nejako naštartovať, aby aj mladí mali záujem,“ zdôvodnil. Hoci nejde o veľké sumy, ktoré by takto ušetrili, miestni farmári to považujú za ústretový a pozitívny krok.

„U nás nikdy nedošlo ku kolektivizácii, ľudia tu odjakživa hospodárili na svojom. Ešte tí starší sú so svojou pôdou spätí, mladých, čo sa chcú tomu venovať, je ako šafranu. Aj keď nové nariadenie neprinesie až také veľké úspory, niekomu to urobí päť, desať eur, predsa ich to možno namotivuje, uvidíme,“ naznačil farmár Ľubomír Malček a predseda svojpomocného družstva v Hriňovej, ktoré združuje bezmála tristo samostatne hospodáriacich roľníkov. Nulová daň sa dotkne celkovo asi 400 gazdov a farmárov. Z celkového počtu viac ako 7 500 obyvateľov Hriňovej žije na lazoch vyše tritisíc.

S návrhom prišli mestskí poslanci, ktorí sú tiež farmári. Zastupiteľstvo ho podporilo jednomyseľne, vedenie mesta ho privítalo. „Celé desaťročia sa len rozpráva o podpore vidieka, gazdov, farmárov. Aj keď ako samospráva nemáme v tomto smere veľa možností, aspoň tým, že sme schválili nulovú sadzbu dane z ornej pôdy, trvalo trávnatých porastov a ovocných sadov, sa im snažíme vyjsť v ústrety. Teraz je na rade aj štát,“ hovorí hriňovský primátor Stanislav Horník. Mesto tak podľa neho príde zhruba o 4-tisíc eur, čo z hľadiska rozpočtu nie je významná položka. „Ide nám o to, aby čoraz menej pôdy na našich lazoch zostávalo ležať ladom. Bez pomocnej ruky, bez tej tvrdej práce farmárov krajina stratí svoj osobitý ráz, ktorý robí Hriňovú výnimočnou,“ dodal primátor s tým, že s nulovou sadzbou nerátajú len v budúcom roku, chcú ju udržať aj v ďalšom období.

Hriňovské lazy sú typické rozdrobenosťou parciel, budovaním medzí, kamennými valmi či terasovými políčkami. Práve o ne sa má rozšíriť Biosférická rezervácia Poľana v rámci tzv. prechodnej zóny, kde má prevažovať ľudská činnosť. Navrhli to ochranári, mesto súhlasilo a v súčasnosti podľa riaditeľky Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana Vladimíry Fabriciusovej pripravujú podklady pre UNESCO. Zrušenie daní pre farmárov vníma pozitívne. „Je v našom záujme, aby tam ľudia zostali, obrábali toto vzácne územie, ktoré treba zachovať pre budúce generácie,“ uviedla.

Biosférická rezervácia je modelové územie, na ktorom by malo byť obhospodarovanie v súčinnosti so zachovaním prírodných hodnôt.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #dane #pôda #poľnohospodárstvo #Hriňová