Teda koľko mu navrhli a schválili mestskí poslanci. „Ako však už primátor avizoval, vzhľadom na finančný stav, v akom sa momentálne mesto nachádza, vzdáva sa odmien,“ informovala jeho hovorkyňa Ivana Skokanová.
Problém však je, že po zmene zákona z roku 2011 už hlava mesta nárok na pravidelné odmeny nemá. Do novelizácie ich primátori či starostovia mohli dostávať vo štvrťročných alebo v polročných intervaloch, v maximálnej výške troch, respektíve šiestich bežných platov.
Poslanci, ktorých Nesrovnal minulý týždeň vyzval, aby sa vzdali svojich mesačných odmien, okrem nich nepoberajú nijaký plat z volenej funkcie. Kým ten primátorský predstavuje 4 503 eur, odmeny poslancov sú len v rozmedzí 350 až 470 eur, podľa toho, v akých pracujú komisiách, či sú aj členmi mestskej rady a podobne.
„Pán Nesrovnal, hoci predtým, ešte ako poslanec za SDKÚ, pôsobil v mestskom zastupiteľstve, evidentne nezachytil, že na svojej novej pozícii už nárok na odmeny nemá. Veď ani Ftáčnikovi sme po štyri roky už nijaké neodsúhlasovali,“ komentoval primátorovo vyjadrenie mestský poslanec Martin Borguľa (Klub pre Bratislavu).
Borguľa, vzhľadom na zodpovednosť, ktorú Nesrovnal má, výšku jeho príjmu nespochybňuje. „Nepáči sa mi len, že hoci primátor neustále prízvukuje, ako neznáša populizmus, práve on začal túto populistickú diskusiu na tému – Poďme sa vzdať peňazí,“ hovorí.
Výzvu na „šetrenie vo vlastných radoch“ Nesrovnal zverejnil v súvislosti s prípravou tohtoročného rozpočtu mesta, ktoré mu, ako tvrdí, odovzdal Ftáčnik v katastrofálnom stave. V piatok, keď poslancom predložil prvý návrh dokumentu, už svoje slová skorigoval. Pobúrených poslancov uistil, že išlo len o „chybu v komunikácii“ a hovoril len o „nezvyšovaní“, nie o „vzdaní sa“ odmien.
Aj prístupom k tvorbe rozpočtu ako najdôležitejšieho dokumentu mesta však primátor podľa Borguľu ukazuje, že je na funkciu nepripravený a jednoducho len „utrpel víťazstvo“ v komunálnych voľbách. „V minulosti sme o rozpočte diskutovali od septembra a v decembri sme ho prijímali. Teraz sme prvú verziu dostali deň pred jarnými prázdninami. Pritom už dlhšie od primátora počúvame, ako ho vraj odmietame schváliť,“ doplnil Borguľa.
„Primátor ani netuší, ako vzniká rozpočet. Nepozná princípy jeho tvorby, nevie, čo je dlhová služba, ako sa do nej započítavajú dlhy mestských organizácií,“ myslí si šéf kancelárie exprimátora Ftáčnika Ľubomír Andrassy. Podľa neho Nesrovnal ani ako predseda finančnej komisie svojmu predchodcovi pri tvorbe rozpočtu nijako nepomáhal a tvrdil, že je výhradne Ftáčnikov problém, aby ho zostavil ako vyrovnaný.
Skokanová ďalej spresnila, že Kancelária primátora má momentálne zriadených päť poradcovských miest. „Vznikli po organizačnej zmene, no počet pracovníkov kancelárie sa nijako nezvyšoval,“ uviedla hovorkyňa. „Áno, Nesrovnal zrušil poradcov viceprimátorov, čím im však znemožnil vykonávať odbornú agendu a znížil ich vážnosť,“ reagoval Andrassy. Dodal, že dvoch poradcov v pozícii vnútorných audítorov, čo v minulosti nikdy nebolo, má po novom aj riaditeľ magistrátu Martin Maruška, bývalý hovorca Mikuláša Dzurindu v čase, keď viedol SDKÚ.
Milan Ježovica, bývalý Dzurindov poradca a neskôr štátny tajomník v rezorte diplomacie, je primátorovým poradcom pre medzinárodné vzťahy, inovácie a podporu konkurencieschopnosti. Ján Marušinec, bývalý externý poradca expremiérky Ivety Radičovej, má na starosti finančné analýzy, Roman Holeš sa venuje oblasti prezentácie, marketingu, športu a aktívneho trávenia voľného času a Radoslav Kasander je poradcom pre ekonomiku a rozpočet. „Dvaja z nich pracujú na plný úväzok, dvaja na polovičný. De facto sú tak obsadené tri z piatich poradcovských miest a dve miesta sú neobsadené,“ vysvetlila Skokanová. Na otázku o plate poradcov neodpovedala s odkazom na zákon o ochrane osobných údajov.
Na oficiálnej stránke mesta je uvedený aj poradca Bohdan Telgársky, ktorý sa má venovať agende seniorov. Naopak, Kasandrovo meno tam nefiguruje.
Ftáčnik mal dvoch platených poradcov. Michal Feik mu radil v oblasti zlepšenia pešej dopravy a cyklodopravy či transparentnosti voči občanovi, Eva Ryder sa starala o agendu súvisiacu s členstvom Bratislavy v domácich aj medzinárodných organizáciách. Feik mal dostávať za poradenstvo od 1 500 do 1 600 eur mesačne.