„Je to pľuvanec do tváre Martinčanov a pľuvanec spravodlivosti,“ povedal martinský primátor Andrej Hrnčiar (Sieť) a dodal, že rozhodnutie súdu môže mať pre Martin nedozerné následky. „Učitelia na základných školách nedostanú svoje výplaty. Zavrú sa škôlky, zavrie sa mestský úrad, prestane slúžiť mestská polícia. Dôchodcovia stratia svoje príspevky na stravu a opatrovateľskú službu, ktorú im mesto poskytuje.
Martin príde o svoju samosprávnu suverenitu, tvrdí primátor
Nebudeme čerpať ani euro z eurofondov, pretože nebudeme mať na spolufinancovanie. Zvýšia sa dane, zdražie autobusová doprava, prestaneme svietiť a vyvážať odpad. Peniaze, ktoré nám na to budú chýbať, si bude užívať cyperská schránka,“ povedal martinský primátor. Mestu podľa Hrnčiara reálne hrozí nútená správa. „Martin príde o svoju samosprávnu suverenitu. O osude mesta nebudú rozhodovať jeho zvolení predstavitelia, ktorí dostali mandát od Martinčanov, ale úradníci z ministerstva financií.“
Podľa martinskej radnice rozsudok je výsmechom spravodlivosti a primátor Andrej Hrnčiar preto požiadal listom predsedu vlády Roberta Fica, aby urýchlene konal. „Po škandalóznom rozsudku, ktorý je v rozpore s elementárnymi zásadami spravodlivosti, je ohrozený základný chod mesta.
Budem však bojovať ďalej, aby sa takmer 60-tisíc obyvateľov nestalo obeťou podozrivých justičných, politických, mafiánskych a korupčných praktík,“ povedal Hrnčiar a dodal, že mesto pohľadávku považuje za vymyslenú, neuznáva ju a je pripravené využiť všetky právne možnosti na zvrat situácie. „Požiadal som listom predsedu vlády Roberta Fica, aby urýchlene konal v mene takmer 60-tisíc obyvateľov mesta Martin.
Títo ľudia dnes potrebujú pomoc od štátu, ktorého súdny systém v celej kauze preukázateľne zlyhal,“ uviedol Hrnčiar s tým, že mesto má záujem o dlhodobú návratnú pôžičku od štátu, ktorou by preklenulo nepriaznivé obdobie. „Verím, že premiér sa k desaťtisícom Martinčanov neotočí chrbtom len na základe inej politickej identity primátora mesta.
Tu nejde o súboj politických strán, ale o súboj ľudí a schránkových firiem. Ak mohol štát pomôcť napríklad Žiline, môže pomôcť aj Martinčanom,“ dodal Hrnčiar narážajúc na minuloročné rozhodnutie vlády odpustiť Žiline 17,6-miliónovú návratnú štátnu pôžičku, za ktorú dalo mesto v roku 2006 postaviť pre manažérov automobilky Kia obytný súbor v Krasňanoch.
Cyperská firma súdnou cestou žiadala milióny eur
Cyperská firma súdnou cestou žiadala milióny eur ako hodnotu majetku plus úroky, ktorý malo mesto vložiť do akciovej spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole ešte v roku 1995. V šestnásť rokov ťahajúcom sa spore súdy, vrátane Najvyššieho súdu SR, už štyrikrát rozhodli v prospech mesta Martin.
V roku 2009 však šesť dní pred uplynutím ročnej lehoty podal voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR mimoriadne dovolanie vtedajší zástupca generálneho prokurátora Ladislav Tichý, podľa martinskej radnice s odôvodnením, že si to vyžaduje záujem štátu.
„Nerozumiem, ako je možné v právnom štáte, aby ak účastník konania štyrikrát vyhral súdny spor v priebehu pätnástich rokov, aby Najvyšší súd SR sám poprel svoje rozhodnutia a znovu otvoril proces,“ povedal v apríli 2010 martinský primátor Andrej Hrnčiar a dnes dodal: „Kauza sa začala za bývalého primátora Stanislava Bernáta.
Sporná a nikdy nepreukázaná pohľadávka, ktorú si dnes voči mestu uplatňuje cyperská schránka, je len výmyslom špekulantov. Je mi veľmi ľúto, že justičný systém Slovenskej republiky dal týmto špekulantom zelenú na úkor obyvateľov mesta Martin.“
Mesto Martin malo za bývalého primátora Stanislava Bernáta v roku 1995 vložiť do spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole nepeňažný vklad v podobe martinského hotela Turiec a chaty Magistrát. Podľa Hrnčiara však katastrálny úrad odmietol vklad nehnuteľností, pretože rovnaké nehnuteľnosti martinská radnica vložila do mestom vytvorenej spoločnosti Turiec a majetok následne predala novému majiteľovi.
V roku 2002 štatutárni zástupcovia Lyžiarskeho strediska Martinské hole zažalovali mesto Martin a žiadali zaplatiť vyše 103 miliónov slovenských korún. Pôvodným majiteľom niekoľkomiliónovej pohľadávky bol žilinský podnikateľ Martin Gargulák, ktorý ešte v roku 2010 vyhlásil, že pohľadávku predal nemenovanej cyperskej firme.