Štúr by dnešnej slovenčine asi nerozumel

Aký bol Ľudovít Štúr, keby žil dnes? Svojím výzorom by celkom zapadol medzi súčasnú hipsterskú komunitu. Odkryl by časť súkromia na sociálnych sieťach, bol by ekologickým aktivistom alebo podnikateľom? Aj k takým otázkam motivovala mladých ľudí literárna súťaž pod názvom Ľudovít Štúr a Trenčiansky región, ktorú včera vyhodnotili v Trenčíne.

24.04.2015 14:00
Klára Hlúšková, Matej Gajdoš Foto: ,
Víťazi literárnej súťaže k Štúrovmu jubileu: gymnazistka Klára Hlúšková a deviatak Matej Gajdoš.
debata (9)

To, čím by sa dnes živil Ľudovít Štúr a aký by bol, si však nikto netrúfol odhadnúť. V súťažných prácach však odzneli zaujímavé názory. Napríklad, že zakladateľ spisovného jazyka by asi súčasnej slovenčine len s problémami rozumel.

„V súčasnosti je obohatená novými, cudzími slovami. Starší ľudia mnohým výrazom ani nerozumejú. O takých sto rokov sa do našej reči môže dostať oveľa viac cudzích výrazov. Takýmto spôsobom odkaz Ľudovíta Štúra používať slovenský spisovný jazyk, aby sme boli ozajstným národom, nenaplníme,“ napísal Maroš Beličín zo základnej školy v Partizánskom.

Súťažiach hľadali organizátori cez internet medzi žiakmi základných a stredných škôl. „Ohlas bol výborný, prišlo 60 prác zo šestnástich škôl. Najviac sa zapojili žiaci zo ZŠ kpt. Nálepku v Novom Meste nad Váhom, ale aj z Hornej Stredy, Melčíc – Lieskového, Dubnice nad Váhom a Partizánskeho. Potešilo nás, že sa zúčastnili aj žiaci odborných škôl, napríklad z Pruského, Prievidze či Novák,“ povedala Mária Dreisigová z detašovaného pracoviska Metodicko-pedagogického centra v Trenčíne, ktoré spolu s regionálnou organizáciou Slovenského syndikátu novinárov stojí za myšlienkou súťaže.

V kategórii ôsmakov a deviatakov základných škôl si prvú cenu odniesol deviatak Matej Gajdoš zo Základnej školy v Mikušovciach v Ilavskom okrese. Zaujalo ho Štúrovo vytrvalé úsilie o uzákonenie spisovnej slovenčiny.

„Zameral som sa na to, čo Ľudovít Štúr urobil pre Slovensko, ako pre nás vybojoval spisovnú reč v časoch maďarizácie, keď to bolo veľmi ťažké. Teraz viem o Štúrovi oveľa viac ako predtým, keď som začal písať túto prácu. Snažil som sa precítiť jeho situáciu, keď sa musel skrývať a toľko ľudí bolo proti nemu,“ povedal mladý autor o svojej víťaznej práci.

Usmievavá druháčka dubnického gymnázia Klára Hlúšková sa stala víťazkou kategórie stredoškolákov. Jej práca má názov, ktorý zdanlivo so Štúrom ani nemôže súvisieť: Jar v autobusoch. Gymnazistka s nepopierateľným literárnym nadaním chcela zistiť, aký postoj majú bežní ľudia k Ľudovítovi Štúrovi. A kde inde nájsť názory týchto ľudí ako pri bežných situáciách v živote, ako je napríklad cesta do školy autobusom.

„Jar preto, lebo som to písala na jar. Štúr je pre mňa poslom jari, obrazne pomohol vykvitnúť púčikom nových generácií hrdých Slovákov. Tak som to spojila. V autobusoch sa ľudia iba ponosovali, a to ma trápilo. V 19. storočí, v časoch Ľudovíta Štúra, bola situácia omnoho horšia, ale ľudia sa vzchopili a snažili sa ju riešiť. Brali to pozitívne, nesťažovali sa stále na to, aké je všetko zlé, ako sa nič nedarí, ako im nič nevychádza, ale snažili sa niečo urobiť,“ vysvetlila Klára Hlúšková.

Pedagóg Marián Mišík, predseda hodnotiacej poroty, povedal, že tento originálny prístup zaujal celú porotu. Autorka pozorovala správanie ľudí, ich reakcie, dotkla sa otázky slovenskej národnej mentality, ľahostajnosti k veciam národným a historickým, a tak sa dostala aj k Ľudovítovi Štúrovi.

A prečo táto osobnosť dokázala zaujať mladých? Možno aj preto, že Štúr nie je rozpornou postavou a názor na neho dnes ľudí nerozdeľuje. Ako ďalej Mišík dodal, osobnosť Ľudovíta Štúra môže byť aj v súčasnosti príkladom spolupráce a porozumenia medzi rôznymi národmi a kultúrami.

„Proti Štúrovi nemá nikto zásadné výhrady. V 19. storočí jeho názory predstavovali symbolický most medzi mystickým Ruskom na jednej strane a demokratickým Západom na strane druhej. Ďalší most, ktorý vytvoril, spojil dovtedy antagonistických slovenských evanjelikov a katolíkov. Iba vďaka tomuto mostu sa zrodila spisovná slovenčina,“ zdôraznil Marián Mišík.

Nie je náhoda, že v Roku Ľudovíta Štúra organizovali súťaž práve v tomto regióne. V Uhrovci neďaleko Trenčína sa Štúr pred 200 rokmi narodil, jeho matka Anna Michalcová pochádzala z Trenčína, kde je aj pochovaná. Svoj hrob tu má aj Ľudovítov najmladší brat Janko Štúr, publicista a aktívny účastník národnoobrode­neckého hnutia rokov 1848 – 1849. Jankov syn Karol založil po rozpade Rakúsko-Uhorska týždenník Trenčanské noviny (písané vtedajším pravopisom). Regionálny týždenník s názvom Trenčianske noviny vychádza aj dnes.

Rok Ľudovíta Štúra

V tomto roku si pripomíname 200. výročie narodenia jednej z najvýznamnejších osobností moderných dejín Ľudovíta Štúra (28. október 1815, Uhrovec – 12. január 1856, Modra). Toto okrúhle výročie je príležitosťou na pripomenutie si jeho pozoruhodného života a diela nielen na celoslovenskej úrovni, ale aj s presahom do zahraničia. Vláda preto vyhlásila rok 2015 za Rok Ľudovíta Štúra. Prestíž dvojstému výročiu jeho narodenia dodáva aj zaradenie tohto jubilea do zoznamu výročí OSN pre výchovu, vedu a kultúru na roky 2014 – 2015, ktorý schválila generálna konferencia UNESCO 5. novembra 2013 v Paríži.

Ľudovít Štúr vynikal ako jazykovedec a kodifikátor slovenskej spisovnej reči, publicista a zakladateľ slovenskej národnej žurnalistiky. Bol vynikajúcim pedagógom a vodcom generácie nazývanej štúrovci, bojovníkom proti národnému a sociálnemu útlaku a za práva poddaného ľudu v duchu humanity a tolerancie. Presadzoval spoluprácu Slovanov.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #Ľudovít Štúr #súžať