„Práve vďaka manažmentu našich pracovníkov sa nám darí získavať našich najlepších absolventov naspäť,“ hovorí Ján Danko, dekan Jeseniovej lekárskej fakulty v Martine, ku ktorej nové vedecké centrum patrí. Nezanedbateľné je aj ocenenie špičkových pracovníkov. „Naši najlepší pracovníci sú platení nadštandardne a je to viac ako 50 percent pracovníkov. A tie najlepšie platy sú až 5-tisíc eur mesačne,“ dodáva dekan.
Výskumné pracoviská budú zamerané na oblasť neurovied, onkológie, molekulovej medicíny a respirológie. Vedci napríklad skúmajú vplyv liekov na ľudské orgány. Alebo pracujú na výskume vnútornej bolesti. „Je to bolesť vnútorných orgánov, ktorá veľmi zle alebo vôbec neodpovedá na doterajšiu terapiu. My sa snažíme prísť na to, ako sú vnútorné orgány inervované a ako sa tie jednotlivé nervy dajú ovplyvniť. Naša vízia je, že by sme mohli nájsť nejaké lepšie dostupnejšie terapeutiká, ktoré by priamo ovplyvňovali bolesti vnútorných orgánov bez toho, aby zaťažovali cetrálny nervový systém a ostatné systémy,“ približuje Alžbeta Trančíková z laboratória viscerálnej bolesti.
Aj ona je jedna z tých pracovníkov, ktorí sa vrátili zo zahraničia. Trančíková pôsobila mimo našej krajiny 12 rokov, v Rakúsku, Švajčiarsku a Belgicku. „Bez tejto ponuky, bez tohto pracoviska by ma sem nenalákali. Takže určite takéto pracovisko má potenciál, aby prilákalo ľudí zo zahraničia, aby sa vracali naspäť,“ hovorí.
Najmodernejšie laboratóriá otvárajú vedcom možnosti aj vo výskume rakoviny. V Martine už majú prístroj, ktorý je najvyššou generáciou zariadenia na čítanie genetickej informácie. „Toto zariadenie dokáže prečítať všetky gény, ktoré sa nachádzajú v našom tele. Ak niekto má závažné onkologické ochorenie, prípadne s nejakou dedičnou predispozíciou, tak je možné pomocou tohto zariadenia prečítať všetky gény, ktoré sú zodpovedné alebo ktoré prispievajú k vzniku onkologických ochorení a zistiť, aká genetická zmena sa v jeho organizme nachádza, čo môže prispieť k vývoju nových liekov,“ hovorí Zora Lasabová, riaditeľka divízie onkologického výskumu.
V Martinskom centre pre biomedicínu má pracovať 200 vedcov a doktorantov. Šancu zoznámiť sa s najmodernejším vybavením dostanú aj študenti medicíny. Doposiaľ boli vedci roztrúsení vo viacerých budovách po Martine a ich výskum brzdila zastaraná technika. Projekt za viac ako 26 miliónov eur bol financovaný predovšetkým z eurofondov. Štát prispel na výstavbu sumou 2,63 milióna eur a Univerzita Komenského, pod ktorú Jeseniova lekárska fakulta v Martine patrí, dala príspevok zhruba 1,31 milióna eur. Takmer 12 miliónov sa použilo na výstavbu budovy, viac ako 13 miliónov eur je investícia do prístrojovej techniky. Martinské centrum pre biomedicínu patrí k najrozsiahlejším projektom martinskej lekárskej fakulty.
„Toto nie je prvý projekt, ktorý sa podarilo z peňazí Európskej únie zrealizovať. A keďže operačný program, ktorý má podporovať vedu, výskum a inovácie, je druhý najbohatší z pohľadu finančných prostriedkov po operačnom programe Doprava, tak som presvedčený, že škola s takýmito skúsenosťami bude schopná využívať tieto zdroje efektívne aj v nasledujúcich rokoch,“ uviedol na otvorení martinského vedeckého centra premiér Robert Fico.
Neurovedy – zamerajú sa na ochorenia centrálneho a autonómneho nervového systému, komplexné štúdium stresovej odpovede, viscerálnej bolesti a chronického kašľa.
Molekulová medicína – sa bude sústreďovať na výskum v prenatálnej diagnostike, kardiovaskulárnych a metabolických ochorení, ako aj na výskum genotoxicity a mutability prostredia.
Onkológia – kľúčovou úlohou bude identifikovať nové ciele pre prevenciu, diagnózu a personalizovanú liečbu nádorových ochorení.
Respirológia – zameria sa na hodnotenie farmakodynamických a farmakokinetických vlastností nových liečiv ovplyvňujúcich rôzne formy respiračných chorôb. Tiež na modely ochorení súvisiacich s poškodením pľúcneho surfaktantu predovšetkým v novorodeneckom období a na zefektívnenie liečby týchto porúch.