„Podľa privatizačnej zmluvy, z ktorej časť sme dostali z Fondu národného majetku, nebolo podmienkou pre privatizéra odstránenie tejto toxickej skládky,“ vysvetlil Dragun s tým, že pozemky a skládka prešli v 80. rokoch najprv pod Jednotné roľnícke družstvo Ružinov a následne pod mestský národný výbor v Bratislave.
Odstránenie toxickej skládky vo Vrakuni však môže podľa odhadov stáť až 300 miliónov eur. „Viem, že tie peniaze nie sú malé a jedine, odkiaľ ich vieme získať, sú zdroje z eurofondov,“ povedal dnes starosta Vrakune Martin Kuruc.
Starosta verí, že mu v tom pomôže aj prieskum, ktorý nechalo vypracovať Ministerstvo životného prostredia SR a jeho výsledky by mali byť známe koncom júla. Navyše, samotná mestská časť nechala minulý týždeň odobrať vzorky pôdy aj vody pri skládke a poslali ich na prieskum.
Podľa starostu takýmto lokálnym prieskumom chcú zistiť, aký je stav pôdy a vody v okolí skládky v súčasnosti a výsledky chcú potom neskôr porovnať aj s prieskumom ministerstva životného prostredia. Stav vody v okolí toxickej skládky na základe rozhodnutia bratislavského mestského zastupiteľstva analyzuje aj Bratislavská vodárenská spoločnosť. Výsledky by mali byť známe už v júni.
Vedenie bratislavskej Vrakune robí viaceré kroky, aby sa dlhoročný problém s neriešenou toxickou skládkou pohol dopredu. Vo Vrakuni pre toxickú skládku pred časom vyhlásili štrajkovú pohotovosť, pridali sa k nim už aj Podunajské Biskupice. Starosta Kuruc hovorí, že takúto výzvu dostali všetky okolité obce, ktorých sa skládka týka.
Vrakuňa sa už so žiadosťou o podporu a pomoc obrátila aj na hlavné mesto Bratislava a Bratislavský samosprávny kraj. „Všetky samosprávne orgány, ktoré k tomu majú čo povedať, nás podporujú a pripojili sa k našej iniciatíve,“ povedal starosta Kuruc, ktorý verí, že skládka chemického odpadu bude už v blízkej dobe odstránená.
V mestskej časti Bratislava-Vrakuňa je skládka toxického odpadu bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova. Žitnému ostrovu tak môže hroziť ekologická havária, ktorá predstavuje ohrozenie zdroja pitnej vody. Chemická skládka je na rozhraní mestských častí Bratislava-Ružinov a Bratislava-Vrakuňa na ploche približne 4,65 hektára.
V rokoch 1966–1980 tu bolo uložených viac ako 90 000 metrov kubických odpadu bez vybudovania nepriepustných tesniacich prvkov. Po sprevádzkovaní vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 začala hladina podzemnej vody stúpať, čo spôsobilo, že v roku 1996 dosiahla nielen zónu kontaminovaných hornín, ale aj samotný chemický odpad.
Mestská časť Bratislava-Vrakuňa preto vydala v roku 2002 na základe usmernenia vodohospodárskeho orgánu Okresného úradu Bratislava II. zákaz používať domové studne na polievanie zeleniny a ovocných stromov. Tento zákaz platí dodnes.