Šéf Národného parku Malá Fatra Michal Kalaš hovorí, že cieľom monitoringu nie je zrátanie veľkých šeliem, ale pozorovanie v ich prirodzenom prostredí. Sledujú väzbu zvierat na prostredie, potravu, ich aktivitu, správanie, prípadne pôsobenie rušivých vplyvov.
„Monitoring nie je zameraný na sčítanie, nie je jeho cieľom stanoviť nejakú absolútnu hodnotu. Nám ide skôr o to, sledovať nejaké zmeny v tej populácii, čo sa týka napríklad prírastkov, koľko mláďať prežíva z minulého roku do tohto roku,“ hovorí.
Ochranári takéto sledovanie v Malej Fatre robia už trinásty rok. „Za to obdobie sa v zásade potvrdzuje, že medveď sa kontaktu s človekom vyhýba, a pokiaľ sú lokality nejakým spôsobom vyrušované, tak medveď sa na takých miestach ani neukáže,“ dodáva Kalaš.
Skupiny pozorovateľov boli rozdelené asi do 40 vybraných lokalít, kde už pri minulých pozorovaniach bol zaznamenaný výskyt medveďa a kde je predpoklad, že ich uvidia opäť.
„Úlohou toho človeka bolo tam zotrvať a priamo pozorovať zvieratá prostredníctvom ďalekohľadu, binokuláru alebo monokuláru, ak je to na väčšiu vzdialenosť,“ priblížil. Nezameriavali sa len nad hornú hranicu lesa, ale časť stanovíšť bude aj v predhorí v blízkosti obcí. „Aby sledovali, či sa aj tam tieto zvieratá pohybujú,“ dodáva ochranár.
K dobrovoľníkom ochotným stráviť dlhý čas na jednom mieste a pozorovať, či sa niekde v diaľke objaví medveď, prípadne vlky alebo rys, sa pridávajú najmä študenti, ľudia, ktorí majú vzťah k prírode a veľa dobrovoľníkov prišlo aj z Česka, pretože tam podobné možnosti priamo pozorovať medvede vo voľnej prírode takmer nie sú.
„V Česku boli šelmy ľudským pričinením zlikvidované takmer vo všetkých pohoriach. Do Beskýd, kde pôsobíme, sa po dlhom čase vracajú, ale stála populácia medveďa hnedého alebo vlka obyčajného tam nie je. Tam tieto živočíchy prechádzajú zo Slovenska. U nás mapovanie prebieha hlavne sledovaním pobytových stôp, ako je trus či srsť,“ hovorí Richard Valko z Nýdku, ktorý v CHKO Beskydy pôsobí ako strážca prírody.
Dobrovoľní pozorovatelia aj so strážcami prírody vyrazili do terénu v piatok popoludní, monitoring potrval až do nedele. Pozorovatelia následne pošlú svoje poznatky, prípadne fotografické či videozáznamy, ktoré bude Kalaš vyhodnocovať.
„Vzhľadom na počasie, aj počet ľudí, si myslím, že to budú zaujímavé údaje,“ mieni ochranár. Do monitoringu sa zapojilo asi 45 ľudí. „Pozorovania som sa zúčastnil už piatykrát a toto pozorovanie môžem vyhodnotiť ako najlepšie, nakoľko boli pozorované medvede za dobrého svetla. V lokalite, kde som bol sa pohyboval od večera až do rána a na ďalší deň znova. Po celý čas toho pozorovania sa tam pásol,“ hovorí jeden z dobrovoľných pozorovateľov Ján Ličko.
Okrem priameho pozorovania v teréne robia ochranári v Národnom parku Malá Fatra aj ďalšie sledovania, ktoré sú súčasťou výskumu, ktorý má priniesť čo najucelenejší obraz o živote medveďa v Malej Fatre. Ďalšími sú napríklad fotopasce či telemetrické obojky, ktoré nasadili niektorým jedincom a ktoré priamo mapujú pohyb zvierat.
„Medvede majú veľmi veľké domovské okrsky, migrujú na veľké vzdialenosti, čo máme dokázané aj z telemetrického výskumu, ktorý realizujeme v spolupráci s Národným lesníckym centrom. Zvieratá, ktoré takto sledujeme, majú domovské okrsky okolo 200 štvorcových kilometrov, ktoré sa samozrejme prelínajú. Nie je pravda, že medveď je prísne teritoriálny živočích a že v tom teritóriu neznesie druhého,“ uvádza Michal Kalaš z Národného parku Malá Fatra.