Poslednú monumentálnu maľbu na paneláku v Petržalke zachránia

Písali sa osemdesiate roky a Petržalka bola ešte len vo fáze zrodu. Neestetické sídliskové prostredie vtedy skrášľovalo množstvo umeleckých diel, ktoré dnes často vnímame ako pozostatky socializmu. Jedno z diel, poslednú veľkoplošnú panelákovú maľbu, sa v Petržalke rozhodli zachovať.

14.07.2015 18:00
horolezec Stano Marton, malba Foto:
Horolezec Stano Marton s predlohou maľby Mier.
debata (19)

S iniciatívou záchrany vzácnej maľby prišiel fotograf a autor sprievodcu po Petržalke Martin Kleibl. V Petržalke žije od narodenia a spája ho s ňou pevné puto. „Už odmalička som niektoré diela v mojom okolí vnímal. Zhodou okolností sa jedno z nich nachádzalo na fasáde naproti stojaceho domu a monumentálna maľba mi tak figurovala pri každom pohľade z okna detskej izby,“ popísal Martin Kleibl svoje zoznámenie sa s maľbou. Až o mnoho rokov neskôr sa dozvedel, že ide o dielo z roku 1985, ktorého autorom je maliar Jozef Porubčin.

Maľby mizli pod zateplením

Kedysi Petržalku zdobilo sedem takýchto malieb. Maľovali ich horolezci a okrem zveľaďovania prostredia plnili aj orientačnú funkciu. Podľa Kleibla sa nikde inde na Slovensku, ale ani v Čechách či Maďarsku, nevyskytovali.

„Tieto obrovské maľby dosahovali veľkosť až 450 metrov štvorcových. Po roku 2000, keď sa začalo s masívnym zatepľovaním domov, však začali maľby, ale aj niektoré mozaiky a reliéfy na fasádach, miznúť,“ vysvetlil Kleibl. V roku 2014 zmizla pod zateplením domu na Romanovej ulici aj maľba s troma bežcami od Ota Luptáka. Ostala už iba posledná – monumentálna maľba Mier od Jozefa Porubčina, ktorá krášlila panelák na Osuského ulici.

Čerstvo nová maľba Mier, približne z roku 1985. Foto: Z archívu Martina Kleibla
malba, mier Čerstvo nová maľba Mier, približne z roku 1985.

O rok neskôr sa začalo aj so zatepľovaním tohto domu. Vďaka viac ako dvojročnej iniciatíve na záchranu maľby sa Martinovi Kleiblovi podarilo dohodnúť so správcovskou spoločnosťou domu a zástupcami vlastníkov bytov, ktorí akceptovali možnosť premaľovať prekryté dielo na novozateplenú fasádu. „Rozbehol som aj verejnú internetovú zbierku na zaplatenie materiálu a práce, pri ktorej sa podarilo vyzbierať dostatočné prostriedky na realizáciu,“ povedal Kleibl.

Obnovu budú realizovať pôvodní autori

Na symbolickej obnove maľby Mier, umiestnenej na dvanásťposchodovom paneláku, sa bude podieľať autor pôvodného diela Jozef Porubčin. Ten zabezpečí autorský dozor a predlohu. Samotné dielo bude zo zavesenej plošiny maľovať horolezec Stano Marton, ktorý ho realizoval aj v roku 1985. Celá akcia sa zároveň udeje pri príležitosti tridsiateho výročia diela a naplánovaná je na koniec augusta tohto roka.

Podľa Jozefa Porubčina je tento projekt skvelým nápadom. Potvrdil, že všetko je dohodnuté a že už vybrali aj konkrétne farby. Keď pred rokmi maľbu navrhoval, chcel do mladého sídliska, kam sa vtedy všetci sťahovali, vniesť trochu optimizmu. „Petržalka bola vtedy rozbombardovaná, tak som nakreslil námet radosti a života. Do stredu som namaľoval kvet, ďalej siluety mladých ľudí a holubicu mieru,“ uviedol Porubčin.

Maľba na Bulíkovej ulici, ktorej autorom je... Foto: Z archívu Martina Kleibla
malba, bulikova ulica Maľba na Bulíkovej ulici, ktorej autorom je Peter Gunther.

Súčasná podoba Petržalky sa mu nepáči, označuje ju za cirkusantskú. „Krásne maľby zničili zatepľovaním, teraz je jeden dom žltý, druhý zelený a tretí červený, nemá to žiadnu koncepciu. Keď som navrhoval svoju maľbu, musela ju najprv posúdiť 10-členná komisia,“ povedal maliar. Maľbu podľa neho vtedy financovala Bratislavská informačná služba a problém s peniazmi nebol.

Umelecké diela treba chrániť

Pri výstavbe petržalského sídliska platila takzvaná Hlava V, zakotvená v stavebnom zákone. Podľa nej muselo byť pri plánovaní každej stavby vyčlenené pol až dve percentá z ceny stavby na jej výtvarné dotvorenie. Vďaka tomu vzniklo množstvo dobrých aj zlých umeleckých diel, z ktorých sa zachovalo mnoho sôch, plastík a reliéfov. Mnohé však boli zničené. Hlava V by sa mala vrátiť do platnosti budúci rok.

Napriek tomu, že názory na tieto diela sa rôznia, verejnosť projekt prijala veľmi ochotne a podpory sa dočkal aj pri internetovej zbierke. Nájdu sa však takí, ktorí diela znevažujú a myslia si, že mali zaniknúť spolu so socializmom, iní si ich zas ani len nevšimnú. Maľbu Mier, ktorá má 450 metrov štvorcových, sa však nedá len tak ľahko prehliadnuť.

„V prvom rade ide o umelecké dielo, ktoré by sme nemali len tak bez opýtania zničiť. Či chceme alebo nie, je súčasťou našej histórie. Treba poukázať aj na to, akým spôsobom sa dnes mení tvár sídliska vplyvom zatepľovania, ktoré sa deje bez akejkoľvek regulácie a estetickej hodnoty,“ myslí si Kleibl. Záchrana diela má aj symbolický zmysel. Pôjde totiž o pomník venovaný všetkým monumentálnym maľbám, ktoré má ľuďom pripomínať. Martin Kleibl však dúfa, že raz sa všetky vrátia na svoje pôvodné miesto.

Maľba Mier krátko pred zateplením. Foto: Z archívu Martina Kleibla
Maľba Jozefa Porubčina, Mier, petržalka Maľba Mier krátko pred zateplením.

© Autorské práva vyhradené

19 debata chyba
Viac na túto tému: #Petržalka #umenie #sídliská