V súčasnosti je projekt Šafko nominovaný na Cenu Slovenskej komory architektov za architektúru CE-ZA-AR 2015. Zopár kontajnerov, ktoré museli z námestia odstrániť, našlo uplatnenie na festivale Pohoda, jeden s názvom Cooltajner oživuje Považskú Bystricu. „Už tento jeden kontajner mesto významne obohatil. Dizajnérske kontajnery sú vo svete bežné a vytvárajú nezameniteľné zázemie pre rôzne aktivity. Je smutné, že atypický projekt, ktorý pridáva do portfólia hlavného mesta aj niečo netradičné, dostáva v metropole Slovenska červenú,“ myslí si Tom Bořuta z projektu Cooltajner.
Chceli zviditeľniť kreatívny priemysel
Autormi Šafka sú manželia Dana a Oliver Kleinert. Ona je módna návrhárka a on architekt. Spolu precestovali veľkú časť sveta a niečo z toho, čo v zahraničí funguje, chceli priniesť aj na Slovensko. „Oliver ako architekt vnímal problémy, ktoré u nás máme a vedel ich porovnať s tým, čo je v zahraničí. Videl, ako u nás móda a kreatívny priemysel či podpora dizajnérov nefungujú. Pritom v zahraničí je podpora kreatívnych ľudí veľmi silná, pretože aj politici si uvedomujú ich silu a ekonomický potenciál,“ hovorí Dana Kleinert.
Obaja sa už veľakrát stretli s tým, že na Slovensku to funguje presne naopak. Ľuďom, ktorí robia niečo užitočné, podľa nich kladú polená pod nohy, považujú ich len za bohémov a neberú ich vážne. Pritom v niektorých krajinách má kreatívny priemysel vyšší podiel na HDP ako napríklad taký automobilový. Kleinertovci sa preto začali zamýšľať nad tým, prečo je Bratislava mŕtvym mestom, čím trpí a čo tu vlastne potrebujeme. Prečo sa napríklad niektorí východniari tak radi vracajú domov a nedokážu si k mestu vybudovať pozitívny vzťah? Čím to je a ako by sa to dalo zlepšiť?
Tak vznikol nápad kontajnerov
Lodné kontajnery, ktoré sa dnes využívajú aj na kreatívne projekty a dotvárajú mestské prostredie, nájdeme napríklad vo Viedni či Londýne. Nie sú však takou novinkou, ako by sa mohlo zdať. „S Oliverom sa poznáme od roku 1998 a už na našom prvom rande my rozprával o kontajneroch. Teraz o nich hovorí celý svet, ale u neho to bola jedna z prvých ideí,“ smeje sa Dana Kleinert a dodáva, že vďaka tomu teraz majú k dispozícii štúdie, ktoré môžu používať ako ukážku, že to na mnohých miestach funguje a netreba sa toho báť.
Samotný kontajner je spojením slov „contain“ a „act“, čo znamená obsahovať a konať. Kontajner je totiž „obsahovačom“ a zmyslom projektu je rýchlo konať a spraviť z mŕtveho miesta živé. Názov projektu Kontakt, ktorý mal pôvodne stáť pod mostom SNP a neskôr sa udomácnil na Šafku zas odkazuje na potrebu vzájomne sa kontaktovať. Projekt vznikol v roku 2011 a vyzeral veľmi nádejne, až kým sa nevyskytli prvé komplikácie. „Zistili sme, že nie je všetko také jednoduché, keď sme zo súkromného sektora. Dozvedeli sme sa, že keby sme pod mostom chceli spraviť niečo, čo vnímame ako verejné dobro, tak tam najprv musí byť politická vôla, aby nám vôbec niekto prenajal pozemok,“ vysvetľuje Dana. Už vtedy projekt združoval tím ľudí od hudby po módu.
Foto: Šafko
Prišli s unikátnym detským ihriskom
Náhoda im priniesla možnosť prenajať si pozemok na Ventúrskej, kde teraz sídli združenie Kontakt. Bolo to súkromné miesto, ktoré nepodliehalo vôli politikov a mohli si tam slobodne postaviť čo chceli. V roku 2012 tam umiestnili prvý malý kontajner pre deti. „Bol prerobený na veľkú hraciu skrinku, boli tam struny a tyče, do ktorých deti mohli veselo búchať a bola to pre ne radosť. Tak sme vytvorili malé mobilné detské ihrisko a vyriešili problém, že doteraz v Starom Meste žiadne ihrisko nebolo,“ pokračuje návrhárka. Prvý projekt sa osvedčil, chodilo tam množstvo ľudí, dokonca materské škôlky s deťmi.
V kontajneri organizovali detské divadielka a akcie, jeho výhodou bolo, že ho vedeli udržať čistý, pretože sa na noc jednoducho zatvoril. Nehrozilo preto, že ihrisko bude znečistené, ako bežné ihriská na voľnej ploche. Už vtedy sa začali ozývať prví neprajníci, ktorým sa koncept kontajnerov nepáčil, väčšinový ohlas bol však pozitívny.
„Pán Števčík, ktorý bol šéfredaktorom Bratislavských novín, vtedy napísal hanlivý článok v takom duchu, že na projekte len zarábame a že je oslobodený od dane, čo bola pravda, pretože sme ho robili v spolupráci s mestom, ktoré definovalo potrebu detského ihriska,“ hovorí Dana a krúti nesúhlasne hlavou. Podľa nej by si každý mal vedieť spočítať, že to nie je zárobková činnosť. „Keby sme chceli zarobiť, predávame drahú kolu, ale tú sme nemali, predávali sme domáce limonády. Z toho aj vznikla veta, že zarábame melóny v kontakte, pretože sme naozaj zarábali jedine tak melónové šťavy,“ smeje sa Dana.
Šafko sa zdalo byť ideálnym miestom
Medzitým ihrisko premiestnili na Šafko, pretože vtedajšia starostka Rosová ich oslovila s tým, že by potrebovala námestie oživiť, pretože tam bol trvalý problém. „Odvtedy čo odtiaľ odstránili Kazačok, tak tam vlastne nebolo nič, len dlažba. My sme ju vyčistili a pripravili projekt, ktorý sme plánovali pod mostom SNP, len sme ho prispôsobili Šafku, aby bol menší a udržateľnejší,“ hovorí Dana.
Projekt na námestie priniesol dizajnérske obchodíky, kaviareň s lokálnou ponukou, Cyklokuchyňu, ktorá opravovala bicykle a robila cyklo-akcie či neziskovú organizáciu Magna deti v núdzi. Organizátori dbali na to, aby podporili najmä lokálnych ľudí a lokálnu produkciu. Cieľom bolo vytvoriť živý organizmus, kde sa ľudia navzájom dopĺňajú a každý pridá niečo z toho svojho. Projekt fungoval a starostka s nimi na konci roka 2014 podpísala zmluvu o zabratí priestoru na ďalších päť rokov.
Zlom prišiel na konci roka 2014, keď novozvolený starosta Radoslav Števčík podpísal deň po nástupe do funkcie zrušenie Šafka. Staré Mesto vo svojom oficiálnom vyhlásení uviedlo, že spôsob zaujatia verejného priestranstva združením bol neštandardný a združenie Kontakt nedodržalo dohodnuté pravidlá. „Starostka mestskej časti Tatiana Rosová udelila súhlas na využívanie komunikácie, hoci ide o zeleň. Postup bol neštandardný aj v tom, že zámer nebol schválený komisiou na zaujatie verejného priestranstva. Súhlas starostky bol vydaný na obdobie päť rokov, pričom na také dlhé obdobie schvaľuje prenájom miestne zastupiteľstvo,“ uviedla hovorkyňa Starého Mesta Nora Remiarová. Starostka sa dopustila aj tej chyby, že zmluvu nezverejnila na webovej stránke.
Foto: Šafko
Objavili viacero pochybení
Mestská časť Kontaktu ďalej vyčítala, že nedodržali účel využívania kontajnerov a nepoužívali ich na kultúrne podujatia, ako bolo stanovené v zmluve. Organizátori projektu tvrdia, že je to absurdné. “Mali sme tam koncerty, rôzne iniciatívy, workshopy či tancovanie tanga. Oni uviedli aj to, že projekt nie je vo verejnom záujme, pritom sme im ukázali petíciu, ktorú podpísalo takmer 4-tisíc ľudí,“ tvrdí Dana Kleinert. Okrem toho sa k projektu pozitívne vyjadrili aj viacerí odborníci. Nič z toho im nepomohlo, Staré Mesto netolerovalo porušenie pravidiel.
Vedenie Starého Mesta organizátorom vytýkalo aj to, že mali na Šafku komerčné prevádzky, ktoré podnikali. Neboli povolené a nemali schválené prevádzkové hodiny. „Dňa 14. januára zakázal starosta prevádzkam podnikať. Vadilo im, že máme registračné pokladne a tým pádom podnikáme. Pre nás je to absurdné, pretože tí ľudia musia zarobiť, aj keď reálne nikto z nich nezarobil. Musia sa však naučiť byť ekonomicky silní, aby mohli urobiť ďalšiu kolekciu a eventy a aby to Šafko žilo. Mali sme to tak definované v zmluve,“ tvrdí Dana Kleinert. Šafko pre nich vraj bolo vedľajšou činnosťou, neprofitovali z neho, ale naopak, vložili do neho mnoho vlastných financií.
“Paradoxom je, že teraz Staré mesto vypísalo súťaž na projekty občianskych združení a neziskových organizácií, ktoré majú podporiť verejný priestor a udržateľnosť v zamestnaniach. Je to presne to, čo vlastne robíme my,” pokračuje Dana a dodáva, že nechápe, prečo to starosta robí, keď má takýto reálny a fungujúci projekt pred očami. Architektonická súťaž pritom môže trvať mesiace aj roky, počas ktorých bude mesto znova len mŕtve a nefunkčné. Odborníci prejavujú o Šafárikovo námestie záujem a tvrdia, že je potrebné zadefinovať, čo by tam malo byť.
Je kontajner stavba?
Nezhody vznikli aj pri posúdení, či vôbec je možné považovať kontajnery na Šafku za stavbu. Projekt takéhoto typu je na Slovensku totiž novinkou a preto sa ťažko definuje z právneho hľadiska. “Prinášame sem niečo nové, takže záleží aj na tom, ako sa na to ľudia pozrú. Medzičasom sme si to však dali overiť u odborníkov a tí potvrdili, že nie sme stavba,” tvrdí Kleinert. Podľa platného stavebného zákona, pokiaľ nie je kontajner pevne spojený so zemou alebo nie je pripojený na siete technického vybavenia územia, nepovažuje sa za stavbu. Zároveň je kontajner stále jednoducho premiestniteľný.
Staré Mesto vo svojom odôvodnení uviedlo, že kontajnery sú na námestí umiestnené bez právneho titulu, nemajú stavebné povolenie, povolenie hygienika, požiarnika, ani inšpektorátu práce. Na začiatku však Staré Mesto organizátorom hovorilo, že právne povolenia netreba, pretože je to len dočasná stavba, potom sa veci zmenili. Dana Kleinert hovorí, že sa poučili a v budúcnosti si chcú právne záležitosti lepšie preveriť. Proti rozhodnutiam Starého Mesta sa odvolali na súde a teraz čakajú na verdikt.
Nedohodli sa
“Staré Mesto vyjednávalo s občianskym združením Kontakt v nádeji, že dôjde ku dohode a nebude nútené k represívnym opatreniam. Po sérii troch rokovaní sa nepodarilo nájsť kompromis. Preto sa vedenie rozhodlo požiadalo občianske združenie o vyprázdnenie zabratého priestoru na Šafárikovom námestí k termínu 31.mája 2015,” uviedla Nora Remiarová. Jednou z vecí, o ktorých spolu rokovali, bolo zníženie počtu kontajnerov na Šafku alebo ich presunutie na iné miesto. Autori projektu sa naopak chceli dohodnúť napríklad na zmierení a trvali na tom, že na Šafku ostanú.
Vedenie mestskej časti popiera tvrdenia, že nechcú podporovať kreatívne a progresívne projekty v Bratislave. “Od nástupu nového vedenia sme podporili napríklad Dobrý trh, Cirkul'art a participujeme na kultúrnych projektoch ako Majáles, starosta prisľúbil záštitu projektu Bratislava Design week. Toto sme mohli urobiť vďaka serióznemu prístupu partnerov, ktorí rešpektujú, že pravidlá v Starom meste platia pre všetkých rovnako. V prípade Šafka žiaľ rešpektované neboli,” dodala Remiarová.
Autori projektu naďalej zalamujú ruky nad nespravodlivosťou, ktorej sa dočkali. “Ľuďom vadí náš projekt viac, ako keď tu nejakí developeri postavia Zuckermandel, čo sú neodvrátiteľné veci. Mala by sa o tom viesť odborná diskusia a nie, že niekto zakazuje, čo si myslí, že by malo byť zakázané. Veď Bratislava ani len nemá víziu, ako by mala vyzerať alebo čím by mala byť za dvadsať rokov,” dodáva na záver Dana Kleinert. V súčasnosti sa autori projektu pripravujú na možné presunutie kontajnerov pod most SNP, kde bol kontajnerový projekt pôvodne plánovaný.