„Chceli by sme, aby sa samosprávy na základe svojich zastupiteľstiev vyjadrovali k regulácii hazardu. Každá samospráva by sama povedala, či chce alebo nechce hazard, prípadne aký druh hazardu povolí,“ hovorí starosta Vajnôr Ján Mrva.
Práve Brno sa totiž obrátilo na Ústavný súd, ktorý uznal, že samosprávy môžu hazard regulovať. Brnu sa tak podarilo zakázať všetky formy hazardu na území a na mieste, kde boli v minulosti herne, sú dnes obchody či iné prevádzky.
Na Slovensku je to inak. „Na to, aby sme mohli niečo zmeniť, musíme získať podporu 30 percent obyvateľov Bratislavy, čo je obmedzujúce,“ dodáva Mrva s tým, že už ako ľuďmi zvolení zástupcovia by mali mať právo rozhodovať. V súčasnosti totiž platí, že buď ostanú všetky herne a kasína, alebo nebudú žiadne. „Bolo by dobré, keby mohlo zastupiteľstvo vybrať, že v Bratislave napríklad ostanú štyri kasína, kde chodia turisti, no obmedzia sa hracie automaty,“ dodáva starosta Vajnôr.
Podpisy budú zbierať dobrovoľníci
Starostovia však nevzdávajú boj proti hazardu ani prostredníctvom petície. Podpisy nepribúdajú tak rýchlo, ako by si to želali. Dôvodom je podľa Mrvu dovolenková sezóna. Po skončení prázdnin preto s kolegami plánujú začať zbierať podpisy pod petíciu oveľa intenzívnejšie. Pomôcť im v tom majú občianske združenia. V súčasnosti sú petičné hárky k dispozícii na miestnych úradoch či magistráte. Ľudí samospráva oslovuje aj na rôznych kultúrnych a spoločenských podujatiach.
Najaktívnejšia je zatiaľ mestská časť Ružinov. Pod petíciou s názvom Za Bratislavu bez hazardných hier je zatiaľ asi 5-tisíc podpisov, čo je necelých päť percent potrebných podpisov. Podľa poslanca MČ Dúbravka Juraja Káčera môže byť dôvodom aj zlá informovanosť ľudí, ktorí si nesprávne spájajú petíciu proti hazardu napr. so stávkovými spoločnosťami, ktoré sponzorujú šport.
Obavy môže vyvolávať aj vznik nelegálnych herní. Podľa námestníka primátora Brna Matěja Hollana, ktoré proti hazardu bojuje úspešne, nie je dôvod na obavy. „Vzniklo niekoľko čiernych herní, neviem, či ich narátame vôbec desať, no stále je to menej ako tri a pol tisíc automatov, ktoré boli v meste predtým,“ hovorí Hollan.
Neopodstatnená je podľa neho aj obava zo straty financií. „V Brne sme sa radi vzdali peňazí z hazardu. To, že mesto je bezpečnejšie a krajšie, je oveľa cennejšie,“ dodal Hollan. Ďalej vysvetľuje, že v Brne na mieste, kde predtým bola herňa, postupne vznikajú iné prevádzky. Tie napokon aj zamestnávajú zväčša viac personálu ako taká herňa, kde vlastne na obsluhu často stačí jeden človek.
Rozhovor s námestníkom primátora Brna Matějom Hollanom si môžete prečítať v stredajšom vydaní denníka Pravda.
Petičný výbor na čele s primátorom a starostami mestských častí spustil petíciu koncom mája. Jej podstatou je žiadosť Bratislavčanov adresovaná mestskému zastupiteľstvu na prijatie všeobecne záväzného nariadenia, ktorým sa zakážu hazardné hry na území Bratislavy. Aby bola petícia úspešná, je potrebné vyzbierať dostatočný počet podpisov, teda minimálne 30 percent obyvateľov Bratislavy starších ako 18 rokov, čo je asi 106-tisíc ľudí. Petičný výbor by to chcel stihnúť do konca tohto roka.