Zoborský kláštor roky chátral, dnes ho zachraňujú aktivisti

Neďaleko Svoradovho prameňa, kde mnohí turisti začínajú výstup na Zoborské vrchy, sa kedysi nachádzal malý svet mníchov. Dnes, skrytý za budovami Špecializovanej nemocnice sv. Svorada, volá po záchrane. Dobrovoľníci chcú toto dedičstvo zachovať aj pre ďalšie generácie.

04.08.2015 15:00
zoborský kláštor, pamätná tabuľa, dobrovoľníci Foto: ,
Aktivista Ján Kratochvíl opisuje, ako vyzerali príbytky mníchov, ktoré boli súčasťou kamaldulského kláštora.
debata

Históriu miesta, ktoré bolo niekoľko storočí strediskom rehoľníkov, nepoznajú ani samotní zamestnanci nemocnice, hoci ho majú na dosah. Komplex niekdajšieho kamaldulského kláštora, ktorý postavili na mieste zaniknutého benediktínskeho kláštora svätého Hypolita z 9. storočia, sa nachádza v jej areáli.

Kláštor kamaldulov je národnou kultúrnou pamiatkou. V rámci nej sú chránené tri objekty – zaniknutý kamaldulský kláštor, hlavná kláštorná budova a ruiny kláštorného Kostola sv. Jozefa. Komplex oddelili od nemocnice oplotením, aby sa návštevníci „nemotali“ po jej areáli. Predsa len sa tu liečia respiračné ochorenia. Dá sa sem dostať krátkou lesnou cestičkou, ktorá obchádza nemocnicu z pravej strany. Spred hlavnej budovy k nej navigujú šípky.

Občianska spoločnosť sa vie o pamiatky postarať lepšie, pretože má k nim bližšie. To je cesta k tomu, aby bola táto krajina kultúrnejšia a krajšia.
Ján Kratochvíl, predseda Zoborského skrášľovacieho spolku

Lokalita je prístupná na vlastnú zodpovednosť. Od polovice mája tu prebieha archeologický prieskum a obnova samotnej pamiatky, takmer každý deň sa tu pracuje. Priestor na voľný pohyb vymedzujú reťaze. Je tu miesto na oddych a koncom júna pribudli aj nové informačné tabule. Približujú históriu miesta i život oboch mníšskych rádov.

Roky si lokalitu nikto nevšímal. Dnes ju zachraňujú aktivisti z obnoveného občianskeho združenia Zoborský skrášľovací spolok v spolupráci s viacerými inštitúciami. Predsedu spolku Jána Kratochvíla inšpirovali vrcholoví manažéri v zahraničnej firme, kde pracoval. „Keď odchádzali do penzie, rozhodli sa robiť niečo užitočné. Niektorí sa začali venovať charite, iní sa pridávali k dobrovoľníckym organizáciám, ktoré sa venovali záchrane pamiatok.“

O kláštore vedel Zoborčan už dávnejšie, ale hlbšie sa oň začal zaujímať v roku 2013, keď odišiel do dôchodku. Členovia Zoborského skrášľovacieho spolku sa po debatách s odborníkmi rozhodli venovať záchrane tejto lokality. Aktivistom pomáha nemocnica ako vlastník, mesto, biskupstvo, školy a rôzni odborníci.

„Občianska spoločnosť sa vie o pamiatky postarať lepšie, pretože má k nim bližšie. To je cesta k tomu, aby bola táto krajina kultúrnejšia a krajšia a aby sa veci dali do poriadku rýchlejšie,“ myslí si miestny nadšenec. Dôkazom je podľa neho Česká republika, kde ľudia sami prichádzajú s iniciatívou.

„Rok nám trvalo, kým sme vybavili všetko potrebné. Až potom sme mohli začať s čistením areálu. Časť pri ruinách kostola sme skultúrnili tak, aby sa sem dalo prejsť. Hore je to celé zarastené a nepriechodné,“ ukazuje aktivista smerom k stúpajúcemu terénu. To, čo sa tu zachovalo, plánujú staticky zabezpečiť, zreštaurovať a zakonzervovať, aby sa to ďalej nerozpadávalo. Ide o prvú etapu záchrany kláštorného komplexu. „Staršie ročníky ako ja si tu ešte pamätajú omietky s maľbami na vnútorných stenách,“ hovorí Kratochvíl.

Záchranu pamiatky sťažuje aktivistom ich vek. „Priemerný vek členov občianskeho združenia je 78 rokov. Preto som dal do novín inzerát, že hľadáme dobrovoľníkov, ktorí by nám pomohli. Zareagoval len jeden školák a jeden gymnazista,“ ponosuje sa Zoborčan.

Pomocnú ruku podala dobrovoľníkom Stredná odborná škola na Nábreží mládeže 1. V rámci praxe tu pomáhalo niekoľko chlapcov. Murári asistovali pri rekonštrukčných prácach, stolári opravili lavičky a pomohli urobiť drevené mostíky na cestičke, ktorá vedie lesom až ku komplexu. Predseda združenia verí, že spolupráca bude od septembra pokračovať.

Do projektu sa zapojili aj študenti katedry záhradnej a krajinnej architektúry Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Navrhli, ako by mohol areál v budúcnosti vyzerať po jeho celkovej revitalizácii. Ich vízie si môžu návštevníci pozrieť priamo v areáli.

V tomto roku získali dobrovoľníci na obnovu kláštora sedemtisíc eur z mestského rozpočtu. Podľa nitrianskeho primátora Jozefa Dvonča plánujú poskytnúť dotáciu aj v budúcom roku. Príspevok šesťtisíc eur na konzerváciu ruín kostola poskytlo aj ministerstvo kultúry. Pôvodná žiadosť však počítala s viac ako 65-tisíc eurami.

Stavby z 9. storočia ešte nenašli

Archeológovia sa v polovici mája vrátili na miesto bývalého kamaldulského kláštora. V súčasnosti sa zamerali iba na oblasť stojacich nadzemných murív. Výskum, ktorý robí Archeologický ústav SAV v Nitre na vlastné náklady, bude prebiehať s prestávkami počas celého leta.

Pri ruinách kláštorného kostola vykopali niekoľko sondážnych jám. Okrem statického významu prispejú k spresneniu stavebno-historického vývoja kostola a takisto aj k rekonštrukcii jeho interiéru a exteriéru.

„V zásade sa vždy preskúma iba malá časť, ktorá sa ide staticky zabezpečiť s cieľom odkryť podzemné dobre zachované pozostatky múrov či základov. Na ne sa potom napája sanačné murivo,“ opisuje riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre a vedúci výskumu Matej Ruttkay.

Archeológovia urobili aj geofyzikálny prieskum, ktorý veľmi dobre identifikoval podzemné murivo kostola a pravdepodobne aj niektorých ďalších stavieb. Ich výskum je podľa riaditeľa ústavu vecou budúcnosti. „Aktuálne je vypracované poradie ohrozenosti jednotlivých múrov a podľa neho sa robia statické zásahy,“ hovorí Ruttkay.

Na zakonzervovanie by mali stačiť dva až tri roky. Ďalšia vec je otázka možnej rekonštrukcie preskúmaného mníšskeho príbytku či ďalších objektov.

Záchrancom pamiatky by sa zišlo viac peňazí, ako majú momentálne k dispozícii. „Z vlastnej skúsenosti však môžem povedať, že veľa peňazí spravidla nevedie k lepšej obnove,“ hovorí archeológ, ktorý uprednostňuje skôr pomalšie tempo, ale kvalitnú prácu.

V minulosti, najmä v 20. storočí, tu prebehli viaceré výskumné akcie, ktoré boli zamerané najmä na určenie pozostatkov stredovekých kláštorov. Archeológovia sa vtedy sústredili najmä na benediktínsky kláštor, ktorý tu určite stál.

Výskumu v tejto lokalite sa niekoľko rokov venoval aj ďalší archeológ z nitrianskeho ústavu Marián Samuel. „Po prvýkrát tu objavil časti románskych architektúr. Žiaľ, zatiaľ sme nenašli stavby z 9. až 10. storočia, teda z čias, keď už niektorí bádatelia uvažujú o existencii najstaršieho kláštora na území Slovenska,“ hovorí Ruttkay.

(zan)

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #dobrovoľníci #Nitra #Zobor #kamaldulský kláštor