Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Miesto skúmajú odborníci už tretiu sezónu. Na hradisko sa vrátili po štyridsiatich rokoch, pretože vtedy výskum nemohli dokončiť. V súčasnosti je možné vidieť odkryté mohutné valy na akropole a v podhradí či základy vstupnej brány.
Archeológovia podľa Andrey Slanej z Považského múzea skúmajú, kedy a akým spôsobom bola konštrukcia valu postavená. Niekoľko desiatok kilogramov materiálu, ktoré si odtiaľ odniesli, budú odborníci spracovávať na jeseň.
Veľa historických predmetov však skončilo v rukách hľadačov pokladov. „Toto je jedno z hradísk, ktoré bolo intenzívne vykrádané. Jedným z dôvodov môže byť aj to, že sa pri výskume v roku 1973 našla minca z obdobia 30–40 rokov pred naším letopočtom, ktorá dovtedy nebola známa. Bola nazvaná mincou typu Divinka.
To je veľmi vzácna záležitosť, dodnes poznáme niečo cez dvadsať exemplárov v oblasti od Ilavy po Žilinu,“ hovorí Gabriel Fusek z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied Nitra, ktorý vedie najnovší výskum pri Divinke.
Hradisko na Veľkom vrchu v Divinke, opevnené mohutnými valmi, sa budovalo v troch časových horizontoch. Osídlené bolo už v praveku a vo veľkomoravskom období, teda v neskorej bronzovej dobe, v neskorej laténskej dobe i v 9. storočí, ľudom lužickej kultúry, medzi ktorým boli roľníci, chovatelia dobytka i zruční kováči.
Žili tu aj ľudia púchovskej kultúry, ktorí zakladali osady a razili vlastné mince, a tiež veľkomoravskí Slovania. „Toto veľkomoravské osídlenie máme dobre zaznamenané a datované niektorými nálezmi, ako je štítkový prsteň alebo ostroha,“ dopĺňa Fusek.
Opevnenie má výhodnú polohu. Rozkladá sa nad starou obchodnou cestou, ktorá viedla popri Váhu, na rozhraní Žilinskej a Bytčianskej kotliny. Rozlohou 12 hektárov patrí k najväčším na Slovensku a k dôležitým historickým objektom.
V tomto roku archeológovia skúmajú tri lokality – akropolu na Veľkom vrchu, podhradie a mohylovitý útvar, ktorý, ako sa ukazuje, nebol mohylovou hrobkou. „Vylúčili sme, že je to mohyla. Je to základová konštrukcia vežovej brány, ktorá bola drevená. Strážila vstup na hradisko od juhu, pretože tadiaľ k nemu viedla prístupová cesta,“ vysvetlila archeologička Považského múzea Zuzana Staneková.
Okrem striebornej mince je zaujímavým nálezom z lokality pri Divinke, nájdeným ešte v minulom storočí, aj zlatá náušnica. A množstvo náradia a železných predmetov, ktoré objavili pri súčasnom výskume i pred štyridsiatimi rokmi. Niektoré sú už súčasťou zbierok Považského múzea v Žiline, pod ktoré archeologická lokalita patrí. Ďalšie predmety by do jeho zbierok mohli pribudnúť na jeseň.
„Múzeum získa nejaké pekné predmety a dá sa očakávať, že aj veľmi dôležité poznatky o spôsobe budovania obydlí v horských oblastiach. Pretože veľkomoravské náleziská a pamiatky väčšinou poznáme z južných častí Slovenska. A tu sú prírodné podmienky úplne iné a obyvatelia sa im, samozrejme, museli prispôsobiť,“ dodal Fusek.
Hradisko na Veľkom vrchu v Divinke
- v prvej polovici 18. storočia Matej Bel písal o hrade na Veľkom vrchu, z ktorého sa dochovali len hŕby kameňov
- v druhej polovici 19. storočia právnik a nadšenec pre históriu Alexander Lombardini opísal nálezy z Veľkého vrchu v Slovenských pohľadoch, opísal výzor opevnenia – koľko krokov meria, aké vysoké sú valy – i cisternu na zachytávanie dažďovej vody
- po 2. svetovej vojne v oblasti začal pracovať Anton Petrovský-Šichman, podieľal sa na zameraní hradiska, publikoval jeho plán, napísal sériu článkov o objekte
- v 60.-70. rokoch minulého storočia sa rozhodlo, že v lokalite sa bude ťažiť, plánovala sa diaľnica, potrebovali na ňu materiál a v geologickom podloží sa našiel mramor, zásah bol sčasti zničujúci
- archeológ Považského múzea Jozef Moravčík v spolupráci s archeológom Karolom Pietom urobili v lokalite záchranný archeologický výskum v rokoch 1972–1973, otvorili plochu a na nej zistili tri sídliskové horizonty, na základe ktorých vieme datovať hradisko
- vo výskume sa nepokračovalo, lokalita zostala nedoskúmaná a zarástla lesom, najmä v 80. rokoch čelila vykrádačom
- Považské múzeum v Žiline a Archeologický ústav SAV v súčasnosti vytvorili projekt na výskum hradiska na Veľkom vrchu, ktorý je naplánovaný na päť rokov, aktuálne je v treťom roku, potvrdilo sa, že hradisko pozostáva zo sústavy opevnení vytvárajúcich tri oddelené celky
ZDROJ: G. Fusek, Archeologický ústav SAV Nitra, Považské múzeum Žilina