Foto: IPčko
Nízkoprahový klub je skrytý pred očami okoloidúcich až na samom konci dvora, čo zaručuje jeho návštevníkom anonymitu. Veselý priestor s posedením z paliet a vakov, ktoré vlastnoručne vyrobili dobrovoľníci združenia IPčko, už privítal stovky ľudí, ktorí potrebovali pomoc. Zelená farba je vraj farbou nádeje. Práve tá dominuje interiéru aj klubovému logu. Za dobrovoľný príspevok je možné objednať si v bare kofolu či kávu a rovnako ako v amerických filmoch vyrozprávať barmanovi všetky svoje problémy. S jedinou výnimkou. Tu na vás nečaká barman, ale vyškolený psychológ.
Jeden by si ani nevšimol, že práve sem prichádzajú mladí s ťažkými životnými osudmi. „Keď sem prídete, často hráme calcetto (stolný futbal, pozn. redaktorky) a spoločenské hry, niekto hrá na gitare, iný len pije kávu,“ hovorí riaditeľ organizácie Marek Madro. Neformálnym spôsobom, akým s mladými komunikujú, sa im v UPside snažia rozumieť. Podobného prístupu sa u bežného psychológa či psychiatra nie vždy dočkajú.
Pozornosť si zaslúži každý
Mladí, ktorí potrebujú odbornejšiu pomoc, majú možnosť intímne sa porozprávať s vyškoleným dobrovoľníkom v poradenskej miestnosti v zadnej časti klubu. „Chodia sem takí, ktorí majú za sebou ťažké životné príbehy – znásilnenia, klinické depresie, zažili si všeličo. Potom je veľmi zaujímavé sledovať, ako sa v klube stigmatizovaní ľudia s nálepkou psychickej choroby miešajú s „normálnymi“ ľuďmi. Práve pocit toho, že aj oni sú normálni, a že sa k nim správame ako k ľuďom, je liečivý,“ pokračuje mladý psychológ. Priamy kontakt s IPčkármi, ako sa sami nazývajú, často vyhľadajú aj tí, ktorí navštevujú ich internetovú poradňu IPčko.
Nie je pravidlom, že klub smú navštíviť len ľudia s problémami, vítaní sú všetci mladí, ktorí túžia po spoločnosti, bezpečnej zábave či obyčajnom pochopení. „Ľuďom často pomôže už len to, keď sa ich spýtame, ako sa majú. Vtedy si zrazu uvedomia, že sa ich na to nikto neopýtal už pol roka. Snažíme sa im poskytnúť pocit prijatia, že nás človek nezaujíma len vtedy, keď práve trpí depresiou. Pozornosť potrebuje každý,“ myslí si sociálna pracovníčka a koordinátorka dobrovoľníkov Veronika Janičková.
Foto: IPčko
Hľadajú nové priestory
Podobné centrá ako UPside fungujú vo viacerých častiach Bratislavy, v Starom Meste, kde sa pravidelne premelie najviac mladých ľudí, takéto miesto chýbalo. Práve tu sa navyše nachádza problémová lokalita, ktorú má siahať od Námestia Slobody cez Kollárovo námestie po Obchodnú a Poštovú ulicu. „Keď sme sa rozhodli klub otvoriť, bolo to z podnetu viacerých strán. Jednak ľudia potrebovali kontaktné centrum, kde by sa mohli stretávať s odborníkmi, a jednak potreba vyšla od mesta,“ vysvetľuje Marek.
Už počas vzniku klubu sa dobrovoľníkom črtala spolupráca so Starým mestom a Magistrátom hlavného mesta Bratislava, kvôli prebiehajúcim voľbám a zmene vedenia mesta však museli klub otvoriť na vlastnú päsť. „Aby sme mohli fungovať, museli sme ísť do komerčného nájmu, ktorý platíme doteraz a jednoducho už na to nemáme. Teraz sme znova komunikovali s magistrátom a Starým Mestom a vyzerá to tak, že by sme mohli nájsť alternatívne priestory alebo iné dlhodobé riešenie,“ hovorí Marek.
Foto: IPčko
Obchodnej sa nechcú vzdať
Lokality v samom centre mesta, kde sa nachádza ich cieľová skupina, sa však vzdať nechcú. „Umiestnenie klubu je výnimočné v tom, že tu na Obchodnej nie je okrem barov nič, kde by mohli mladí tráviť čas inak,“ vysvetľuje Marek a dodáva, že sa nesnažia odrádzať ľudí od alkoholu, ale chcú, aby hľadali riešenie svojich problémov inde.
Situácia je podľa neho zatiaľ veľmi neistá, je možné, že vhodné priestory sa im v blízkom okolí nepodarí nájsť. Pomoc od mesta zatiaľ len visí vo vzduchu a nevedno, či a kedy sa ju podarí uskutočniť. Klub by chceli dobrovoľníci prevádzkovať aspoň do konca roka, s pomocou sa preto obrátili aj na ľudí. Keďže mesačný nájom ich stojí tisíc eur, potrebujú aspoň 5-tisíc. Zatiaľ sa im podarilo vyzbierať necelú polovicu.
„Aj klientom sme museli povedať, že klub je ohrozený a potrebujeme, aby o tom vedeli. Oni sami vymýšľali stratégie, ako ho zachrániť. Vymysleli elektronické aukcie predmetov, ktoré v klube vyrobili, a ku každému napísali svoj krátky príbeh. Už to, že boli ochotní zverejniť svoj príbeh a bojovať za našu záchranu, hovorí, čo to pre nich znamená. Boja sa, že keď prídu o UPside, ich život sa znova zastaví.“ dodáva Marek.
Foto: IPčko
Mesto chce spolupracovať
Mestská časť Staré Mesto aj Magistrát hlavného mesta Bratislava potvrdili, že UPside-u by radi pomohli. Reálna finančná pomoc je však zatiaľ v nedohľadne. „Dohodli sme sa na spolupráci pri hľadaní vhodného priestoru na realizáciu projektu v nebytových priestoroch, ktoré spravuje mestská časť Bratislava-Staré Mesto v lokalite Obchodná ulica. Minulý piatok som pána Madra informovala o tom, že sa uvoľnil nebytový priestor na Vysokej ulici a bol prizvaný na obhliadku. Sme otvorení k spolupráci, je to však otázka ďalších rokovaní,“ uviedla zástupkyňa starostu Jana Španková.
Náhradné priestory pre prevádzkovanie kontaktného centra hľadá aj magistrát, finančná pomoc však nie je v jeho silách. „Mesto podporuje viaceré občianske združenia a neziskové organizácie prostredníctvom grantových programov či iných finančných príspevkov. Momentálne hľadáme vhodný priestor pre umiestnenie centra. Akákoľvek finančná podpora nad rámec rozpočtovaných grantových programov však nie je možná, vzhľadom na zlú finančnú situáciu mesta,“ povedala hovorkyňa magistrátu Ivana Skokanová.
Prídu o útočisko?
UPside sa stal náhradným domovom pre stovky mladých, asi 15 ľudí s najťažšími problémami sem chodí takmer denne. Cieľom klubu však nie je, aby ľudia klub navštevovali do konca života. „Chceli sme vytvoriť miesto, kde dostanú toľko podnetov, koľko potrebujú, aby sa odrazili a posunuli vo svojom živote,“ vysvetlila Veronika. Nízkoprahový klub tak má byť len akýmsi trenažérom reality, mladí sa naučia, ako znovu získať dôveru k ľuďom, ako nadviazať kontakty, nájsť si prácu a lepšie sa zaradiť do života.
Za osem mesiacov existencie vidia dobrovoľníci obrovský efekt ich práce, preto v nej chcú pokračovať. „Niektorí našli zmysel života a možno by dnes ani nežili, keby nebolo UPside-u. Mnohokrát k ich problémom pridá ešte aj disfunkčná rodina, človek sa bojí vrátiť domov a jediné miesto, kde sa cíti dobre, je tu,“ dodal Filip Hric, ktorý v klube pôsobí ako psychológ.