Za stenami zo slamy a z hliny sa dýcha lepšie

Netradičný a ekologický. Marcel Šupica, mladý starosta Ľuboreče v okrese Lučenec a nadšenec pre prírodu, sa rozhodol bývať ináč. Stavia si dom, ktorého steny sú vyskladané z balíkov slamy a omietnuté hlinou. V malej dedine s viac ako 300 obyvateľmi tak pribudne prvý ekodom.

24.09.2015 10:00
Marcel Šupica, dom zo slamy a hliny Foto: ,
Dom zo slamy a z hliny, do ktorého by sa Marcel Šupic už v budúcom roku rád presťahoval.
debata (3)

Tridsaťdvaročný starosta riadi obec druhé volebné obdobie. Je slobodný, bezdetný a žije v dome s rodičmi a so starou mamou. To by sa čoskoro malo zmeniť.

„Ako väčšina mladých ľudí, aj ja som zatúžil po vlastnom bývaní. Viem, že nebude veľmi tradičné, ale už roky sa zaujímam o zdravý životný štýl, alternatívne spôsoby života či stravovania,“ vysvetľuje Šupica. Do nového sa plánuje nasťahovať v budúcom roku.

Myšlienkou postaviť si ekologický dom sa začal zaoberať už pred rokmi v Zaježovej, kde sa zúčastnil na kurze zdravého života. Viaceré domy sú tam postavené z prírodných materiálov.

„Po rokoch úvah nad touto myšlienkou som ju vlani začal realizovať. Dom, ktorý rastie na okraji našej obce, staviam svojpomocne s priateľmi Romanom Kupcom a Marekom Kováčom. S projektmi mi pomohol bývalý spolužiak zo strednej školy Michal Jaško. Profesionálna stavebná firma mala na starosti iba stavbu drevenej konštrukcie,“ tvrdí starosta.

Steny domu tvoria balíky slamy, na ktoré ako omietku používa hlinu. Potreboval ich okolo štyristo. „S tým nebol problém. Slamu som zohnal v Starej Haliči a jej majitelia sa jej radi zbavili,“ smeje sa.

Dom bude pozostávať z pivnice a jedného poschodia, kde bude obytná časť. Pivnica je murovaná a celkom nekorešponduje s typickými domami zo slamy a z hliny. Podľa Šupicu je to z praktických dôvodov.

„K domu patrí polhektárový pozemok, na ktorom mal pôvodný majiteľ vysadený jablkový sad. Chcem ho nielen udržať, ale aj rozširovať. Už som vysadil jedlé gaštany a liesky. Rád by som sa venoval aj drobnej pestovateľskej činnosti od zemiakov cez rôzne bylinky, mrkvu, petržlen a podobne. Pivnicu potrebujem na to, aby som mal ovocie a zeleninu kde uskladňovať,“ zdôraznil starosta.

Na prízemí budú dve spálne, obývačka spojená s kuchyňou a toalety so sprchou. „Dom bude mať vymoženosti súčasnosti. Ústredné kúrenie, vodu, elektrinu. Chýbať nebude ani počítač a internet,“ hovorí.

Výhodou ekodomu bude vzhľadom na použitý materiál výborná izolácia. Steny tvoria balíky slamy s hrúbkou 40 centimetrov, hlinená omietka ju ešte rozšíri o ďalších desať.

Hoci starostov dom by mal byť na prvý pohľad lacnejší ako klasické, celkom to neplatí. Roman Kupec z Lovinky, ktorý sa podobným stavbám venuje, hovorí, že materiál, teda hlina a slama, je síce lacný, ale narába sa s ním oveľa namáhavejšie ako napríklad s tehlou. Čo sa ušetrí na materiáli, to navýši cena práce.

„Postavenie takéhoto domu nie je v prvom rade o ekonomike, ale o ekológii,“ podčiarkuje Kupec. Staviteľ vidí výhodu domov z prírodných materiálov aj v tom, že lepšie dýchajú. „Pri domoch z klasických stavebných materiálov má človek pocit, že je zavretý v akejsi vzduchovej škatuli. Za stenami zo slamy a z hliny je dýchateľnejši­e,“ dodal.

Záujem o alternatívny spôsob bývania podľa Kupca v posledných rokoch rastie. Podobné ekodomy stavajú najmä v južných častiach stredného a východného Slovenska, kde sa pestuje obilie, ale vidieť ich aj na severe, napríklad v Liptove.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #ekologická stavba #ekodom