Podpisy proti hazardu v Bratislave budú zbierať, kým bude treba

Bratislavskí starostovia chcú podpisy pod petíciu proti hazardu vyzbierať do konca roka. Ak ich nebudú mať dosť, v zbere budú pokračovať. To je podľa zástupcov herného priemyslu znak, že pre ľudí hazard nie je top téma, inak by podpisy pribúdali rýchlejšie.

16.10.2015 15:10
bratislava proti hazardu Foto: ,
Petičný výbor spustil petíciu proti hazardu koncom mája. Aby bola úspešná, musí ju podpísať minimálne 106-tisíc Bratislavčanov starších ako 18 rokov.
debata (6)

Koľko podpisov je pod petíciou Bratislava proti hazardu, starosta Vajnôr Ján Mrva nepovedal. Jednak vraj z taktických dôvodov a aj preto, že presný údaj nepozná. „Je to 5-ciferné číslo. Konkrétne ho ani sám neviem, keďže mestské časti zbierajú podpisy na svojich úradoch, rovnako tak aj treťosektorové organizácie. Preto reálny počet naozaj neviem. Viac budem vedieť koncom novembra, keď sa stretneme so starostami a petičné hárky dáme dokopy,“ uviedol Mrva.

„Našou snahou je, aby sme do 31. decembra mali dostatočný počet podpisov. V prípade, že ich nebudeme mať dosť, už vopred avizujem, že v zbere podpisov budeme pokračovať. Zákon o petíciách nehovorí o termínoch,“ do­dal.

„Bolo povedané, že petícia bude trvať do decembra tohto roka. Už teraz organizátori naznačujú, že zrejme sa im nepodarí vyzbierať dostatočný počet podpisov a tým pádom budú petíciu predlžovať. Je tu teda otázka, nakoľko naozaj ľudia v Bratislave si želajú plošne zakázať herne. Ak naozaj musia takýmto spôsobom naháňať každý jeden podpis, je na zamyslenie, či je toto problém, ktorý trápi Bratislavčanov,“ uviedla za zástupcov herného priemyslu hovorkyňa spoločnosti Slov-Matic Dominika Lukáčová.

Starosta Starého Mesta Radoslav Števčík tvrdí opak. „Často sa stretávam s otázkou, či toto je ten najväčší problém, ktorý trápi Bratislavčanov. Rozhodne to nie je najväčší problém, z pohľadu každého obyvateľa samozrejme existujú aj väčšie. Ale za uplynulé dva roky v centre Bratislavy aj viacerých mestských častiach sa stalo to, že prevádzky sa zmenili na herne. Služby miznú a objavujú sa herne. Tento trend likviduje celé ulice. Myslím si preto, že aj toto je jeden z vážnych problémov, ktorým Bratislava čelí. Hazard vytvára ľudí, ktorí sa stávajú bezdomovcami a samospráva ich musí riešiť,“ uviedol starosta Števčík.

„V hlavnom meste je 341 prevádzok, kde sú výherné automaty,“ spresnil starosta Vajnôr. Oproti tomu sa v Bratislave nachádza asi 219 lekární.

Dominika Lukáčová nesúhlasí. „Správa z finančného úradu jasne uvádza, že od roku 2013 počet herní klesá a v súčasnosti je v Bratislave 232 prevádzok. Chápeme, že pokiaľ boli herne vizuálne označené, veľmi pútavo a farebne, ľudia mohli mať pocit, že je nimi naozaj Bratislava preplnená. Preto sa pred pol rokom v memorande všetci prevádzkovatelia zaviazali, že táto reklama z ulíc zmizne,“ uviedla Lukáčová.

Starostovia priznávajú, že počet výherných automatov mohol klesnúť. Problém vidia v tom, že sa presúvajú v rámci mesta. Po zmene legislatívy v Maďarsku a Česku sa navyše prevádzkovatelia herní presunuli sem. Do mája tohto roka zaznamenali v Starom Meste výrazný nárast počtu prevádzok tohto typu.

Problém je v legislatíve

Starosta Mrva avizoval, že s niektorými poslancami Národnej rady (NR SR) zvažujú podanie na Ústavný súd SR. Myslí si, že slovenská ústava nie je v súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy. „Bolo to tak aj v Českej republike, kde obce uspeli. Samosprávy na Slovensku nemôžu podávať podnet na Ústavný súd. Môže tak urobiť 30 poslancov NR SR,“ uviedol Mrva.

„Plošne musíme zakázať všetky štyri typy hazardu, ktoré povoľuje zákon, teda vidoehracie, videolotérne prístroje, videorulety a kasína,“ dodal Mrva s tým, že cieľom petície je zároveň vyvolať diskusiu a tlak na poslancov parlamentu, aby samospráva mohla sama rozhodovať o tom, ktorý druh hazardu na svojom území nechce.

Súhlasí aj starosta Starého Mesta. „Zákon, ktorý určuje, že obec na zákaz hazardu na svojom území potrebuje petíciu, je neférový. Na rozdiel od českej legislatívy, kde volení zástupcovia občanov, obce môžu rozhodnúť o tom, že zakážu na svojom území hazard,“ uviedol Števčík. Domnieva sa, že petícia je v tomto prípade v rozpore s ústavou. Petícia občanov vzniká vtedy, keď volení zástupcovia obce nechcú riešiť problém, ktorý obyvateľov trápi. V tomto prípade, volení zástupcovia samosprávy chcú riešiť tento problém, ale potrebujú na to ešte navyše podporu obyvateľov formou petície. Zákonodarcovia podľa neho riešenie problému týmto zákonom skomplikovali.

Predseda Občianskeho združenia Občané proti hazardu Martin Svoboda priznal, že slovenská legislatíva je komplikovaná. Pozitívne zhodnotil spoločnú iniciatívu starostov.

„My v Brne sme bojovali z druhej strany. Stopku hazardu sme tlačili proti vôli poslancov, ktorí často boli pod vplyvom hazardnej lobby,“ povedal bojovník proti hazardu a bývalý hráč.

Mrva pripomenul, že na konci mája sa pod petíciu podpísal primátor, 17 starostov mestských častí a 45 poslancov mestského zastupiteľstva. Myslí si preto, že ak bude petícia úspešná, VZN by malo prejsť jednoznačne.

Herne však neskončia zo dňa na deň, ako to bolo napríklad v Maďarsku. Tieto prevádzky dostávajú licencie na rok až dva. Postupne by im teda vypršala platnosť povolenia. „Ak by niekto povolil herňu ešte v decembri 2015, tak posledné by zanikli v decembri 2017,“ uviedol Mrva.

Boj mestských častí

Mesto pripravuje návrh VZN na úpravu otváracích hodín v herniach a v priebehu niekoľkých dní by ho mali mať na stole starostovia mestských častí. Regulovať otváracie hodiny herní, kasín a prevádzok, kde sú výherné hracie automaty, plánuje aj Staré Mesto.

Jednou z prvých mestských častí, ktoré formou VZN upravili otváracie hodiny, bola Dúbravka.

„Ako relatívne malá mestská časť máme deväť herní, čo je dosť. Otváracie hodiny podľa VZN sú do 22.00 hodiny. Proti tým herniam, ktoré toto nariadenie nerešpektujú, sme začali správne konanie,“ uviedol zástupca starostu Dúbravky Ľuboš Krajčír.

Starostka mestskej časti Karlova Ves Dana Čahojová, ktorá prijala VZN na obmedzenie prevádzkových hodín herní ešte v roku 2013, zdôraznila, že to nestačí. Mestská polícia síce kontroluje dodržiavanie toho nariadenia a v Karlovke sa nakopili podnety, situáciu to však nerieši.

„Polícia ako prvú sankciu za porušenie VZN môže na mieste uložiť blokovú pokutu v hodnote 33 eur. Mestská časť môže udeliť pokutu vo výške niekoľko-tisíc eur. Samozrejme právnici prevádzkovateľov týchto prevádzok využívajú všetky možnosti na to, aby sa pokute vyhli. Sú tu rôzne lehoty, odvolania a nejaký čas to trvá. Zatiaľ sme nevybrali žiadnu pokutu,“ uviedla Čahojová.

Herný priemysel hovorí o politickej hre

Iniciátori petície poukázali na snahu pomôcť ľudom, ktorí padli do pasce hazardu aj tým, že nebudú mať na ulici herňu. Navyše tieto prevádzky dvíhajú ceny prenájmov. Starostovia zdôraznili, že obavy zo straty zamestnania ľudí, ktorí pracujú v herniach a podobných prevádzkach, sú nezmysel. Skúsenosť z Brna je taká, že na mieste herní vznikli nové prevádzky, ktoré dokázali zamestnať viac ľudí.

Zástupcovia herného priemyslu od začiatku označujú petíciu za politickú akciu. „Je to veľmi populárna politická téma, na ktorej sa dajú jednoducho naháňať voliči. Podpisy zrejme nepribúdajú tak rýchlo, ako si to iniciátori petície predstavovali. Znamená to, že o ľudí vlastne nejde. Bratislavčania vyjadrujú svoj názor tým, že ju nepodpisujú,“ uviedla Dominika Lukáčová.

Petičný výbor na čele s primátorom a starostami mestských častí spustil petíciu koncom mája. Jej podstatou je žiadosť Bratislavčanov adresovaná mestskému zastupiteľstvu na prijatie všeobecne záväzného nariadenia, ktorým sa zakážu hazardné hry na území Bratislavy. Aby bola petícia úspešná, je potrebné vyzbierať dostatočný počet podpisov, teda minimálne 30 percent obyvateľov Bratislavy starších ako 18 rokov, čo je asi 106-tisíc ľudí.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #petícia proti hazardu