Väčšina otázok z publika počas prezentácie projektu v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca smerovala práve na investora. Ten však pred ľudí neprišiel. Ideovú štúdiu, ako by mohlo nábrežie Dunaja od Mosta Lafranconi po Most SNP vyzerať, predstavil architekt projektu Radoslav Grečmal z ateliéru GFI. Zdôraznil, že v tomto štádiu nejde ešte o projekt, podľa ktorého sa začne na nábreží stavať.
„Mali sme nájsť riešenie, ktoré vytvorí predpoklady pre vznik kvalitného verejného priestoru a zároveň zachová kultúrnu funkciu miesta, ktorú bude reprezentovať planetárium a mediatéka,“ uviedol Grečmal.
Poslanec mestského zastupiteľstva a predseda Bratislavského klubu Ján Budaj prezentáciu označil za absurdnú. „Toto je pomerne iracionálne stretnutie. Mesto je v súdnom spore s vlastníkom pozemkov. Predstavujete pozemky, na ktorých sa nedá stavať. Ukazujete promenádu, na ktorú nemáte povolenie a ukazujete zbúrané budovy, ktoré celé roky ministerstvo životného prostredia odmieta investorovi vydať, predať, zameniť. 80 percent toho, čo máte nakreslené, je v rozpore s právnym stavom,“ uviedol Budaj.
„Verím, že v tejto podobe sa nebude projekt realizovať a mesto, ktoré je zodpovedné za dunajskú promenádu, sa o to začne zaujímať," dodal.
Stále totiž platí uznesenie mestských poslancov, ktoré hovorí o zachovaní celej budovy. O tom však investor, ktorý je majiteľom pozemkov pod budovou PKO, nechcel ani počuť a budovu chcel zbúrať. Mesto, ktorému budova patrí, to však nedovolilo, riešenie preto hľadali na súde. Mesto však spor opakovane prehralo, radnica ešte podala dovolanie na Najvyšší súd SR.
Architektonický návrh sa sústredil na budovu planetária. „Všetci, ktorí sme sa zúčastnili na návrhu tohto projektu, sme si uvedomili, že s týmto územím a budovou PKO bol v minulosti zviazaný výnimočný genius loci. Cieľom projektu je oživiť a pokračovať v jedinečnosti toho územia,“ uviedol Radoslav Grečmal.
Budova planetária má tvar kvapky. „Samotnú budovu planetária sme povýšili na sochu. Planetárium bude novým spoločensko-kultúrnym stánkom. Nebude slúžiť iba nadšencom astronómie, ale bude plniť funkciu popularizácie celého spektra prírodných vied. Okrem toho, môže byť miestom konania komorných koncertov, diskusií, prednášok či predstavení malých divadelných foriem,“ uviedol architekt. Fasáda budovy má byť z vysokoreflexného materiálu. Planetárium má mať kapacitu 140 asi ľudí a úžitkovú plochu 1 500 až 1 800 m².
Foto: Vizualizácia Henbury Development (dnes Woal)
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Súčasťou projektu River Park 2 je aj rezidenčné bývanie, administratíva a občianska vybavenosť. Nadzemné plochy by nemali presiahnuť 72-tisíc m². River Park 1 a River Park 2 sa nachádzajú na približne rovnako veľkých pozemkoch. Nový projekt má byť o 30 percent menší ako River Park 1. Projekt by mohol vyrásť v horizonte 5 až 6 rokov. Zo súčasného PKO zostanú iba sochy, ktoré sa nachádzajú na priečelí budovy a gobelín a vitráže, ktoré sú uskladnené v depozitároch mesta.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Riaditeľ sekcie územného plánovania hlavného mesta Silvester Černík potvrdil, že investor splnil požiadavky mesta a projekt je v súlade s územným plánom. „Mesto trvalo na zachovaní kultúrno-spoločenskej funkcie budúcej investície, na vybudovaní promenády, ktorá musí obsahovať spevnené plochy a chodníky pre peších, cyklotrasy, zeleň, verejné osvetlenie či zachovanie balustrádového múrika, centrálne námestie prepojené s prístupom k rieke a planetárium s mediatékou,“ uviedol Černík s tým, že na stole je podklad pre ďalšiu diskusiu.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal už počas minulotýždňového rokovania zastupiteľstva uviedol, že predložený investičný zámer je dobrým základom a mohol by viesť k vyriešeniu dlhoročného súdneho sporu. Prípadnú mimosúdnu dohodu ešte musí schváliť mestské zastupiteľstvo. Návrh je na programe decembrového zasadnutia.
Kauza búrania PKO
Predaj pozemkov pod PKO schválilo mestské zastupiteľstvo v júni 2005. Spoločnosť na súde tvrdila, že už pár mesiacov predtým radnicu informovali, že chce na nábreží uskutočniť investičný projekt revitalizácie dunajského nábrežia Riverside City, ktorý podľa tejto spoločnosti predpokladal aj odstránenie stavieb vo vlastníctve mesta na týchto pozemkoch, vrátane budovy PKO. Investor a mesto v júni 2006 uzatvorili zmluvu o spolupráci, v ktorej vzájomne upravujú svoje práva a povinnosti v súvislosti s odstránením na pozemkoch stojacich stavieb vo vlastníctve mesta.
Mesto sa zaviazalo, že do šiestich mesiacov od podpísania tejto zmluvy podá na príslušný stavebný úrad žiadosť o vydanie povolenia na odstránenie stavieb a umožní žalobcovi demolačné práce a odpojenie energií od stavieb. Stavebné, resp. búracie povolenie bolo vydané, ale mesto podľa investora nesplnilo zmluvné podmienky so zdôvodnením, že musí nájsť adekvátnu náhradu na organizovanie kultúrnych podujatí. Neskôr mesto dostalo výpoveď z nájmu pozemkov k 31. marcu 2009, záväzky si podľa investora nesplnilo. Termín platnosti búracieho povolenia sa viackrát predlžoval. Obe strany uzavreli aj preberací protokol, že mesto odovzdá spoločnosti stavby na pozemku, ten sa menil dodatkami, aby sa v PKO mohli uskutočniť už naplánované akcie.
Hlavné mesto spor o uznanie platnosti Zmluvy o spolupráci, Preberacieho protokolu a ich dodatkov už dvakrát na okresnom súde prehralo. Investorovi dal vlani v októbri za pravdu aj Krajský súd v Bratislave. Proti rozsudku krajského súdu už nebolo možné sa odvolať, no mesto dostalo možnosť podať dovolanie na Najvyšší súd SR. Možnosť mesto využilo a na Najvyššom súde SR sa domáha zamietnutia žaloby spoločnosti Henbury Development alebo zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.