Obete násilia nájdu útočisko v novom bezpečnom ženskom dome

V Bratislave otvorili nový bezpečný ženský dom Dúha. Prvé ženy prichýli už v pondelok. Pre väčšiu bezpečnosť má utajenú adresu.

04.02.2016 15:30
debata (5)

Nový bezpečný ženský dom má šesť rodinných miest a môže prichýliť 16 žien, matiek aj ich detí, ktoré sú obeťami domáceho násilia a poskytnúť im útočisko v ťažkej životnej situácii. „Nájdu u nás sociálnu a psychologickú pomoc a podporu, ako aj pomoc pri starostlivosti a výchove detí,“ uviedla riaditeľka novotvoreného bezpečného ženského domu Dúha Dagmar Povodová.

Pomôcť tak dokážu nielen matkám s deťmi, ktoré hľadajú útočisko pred násilím, ale aj ženám bez detí. Ženy, ktoré prichádzajú v akútnej kríze, musia získať pocit bezpečia. Miesto je utajené. „Aj keď na základe našich skúseností sa to stopercentne utajiť nedá. Navyše často sa stáva, že práve samotné ženy prezradia svoju lokáciu,“ dodala Povodová.

Novinkou je aj to, že pobyt v dome je bezplatný, hoci klientky budú pravidelne odkladať peniaze do depozitu. V praxi to znamená, že ženy tak budú mať ľahší štart do nového života, keďže ušetria a dokážu po odchode z bezpečného domu zaplatiť napríklad za nájomné.

Riaditeľka vôbec prvého bezpečného ženského domu v Bratislave Brána do života Daniela Gáliková dodala, že práve pocit bezpečia a istoty dodáva ženám energiu na to, aby mohli začať odznova a prevzali kontrolu nad svojím životom. „Ženy, ktoré k nám prichádzajú, sú psychicky aj fyzicky traumatizované, sociálne izolované a ekonomicky oslabené. Práve preto by im bezpečný ženský dom mal dočasne nahrádzať domov, poskytovať strechu nad hlavou, ale aj komplexnú starostlivosť,“ uzavrela.

„Všetky ženy, ktoré k nám prídu, sú vo veľmi zlom psychickom stave, finančnej tiesni a mnohé zažili aj fyzický útok," uviedla Povodová. Najprv v krízovom stredisku žiadali od žien potvrdenie od lekára alebo polície, ale potom od toho rýchlo upustili.

„Psychické týranie sa dá iba veľmi ťažko podchytiť a tak sa spoľahneme na to, že nám tie ženy hovoria pravdu,“ uviedla Povodová. Často ich kontaktujú aj školy či lekári, ktorí si všimnú, že niečo nie je v poriadku. Ženy prichádzajú aj samy, keď nastane tzv. bod zlomu. Podľa odborníčky je to však veľmi individuálne. „Niekedy tým ženám ide až o život a dokonca aj keď zasiahne niekto zvonku, stáva sa, že žena odmietne násilné prostredie opustiť,“ vysvetlila.

Často sa stáva, že sa žena k násilníkovi vráti. „Doľahne na ňu psychická záťaž a ona si povie, že tam jej síce bolo zle, ale teraz to sama nezvláda, alebo jednoducho je od toho násilníka závislá či ho má jednoducho rada a preto zvolí návrat,“ dodala. V krízovom stredisku je k dispozícii aj ambulantná pomoc, ktorú môže žena využívať aj keď už v bezpečnom dome nebýva.

+3

Spojili sily za dobrú vec

Bezpečný dom Dúha vznikol v rámci programu Domáce a rodovo podmienené násilie, ktorého správcom je Úrad vlády a vďaka podpore z Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu vo výške 641-tisíc eur. Občianske združenie Domov – Dúha a jeho partneri OZ Brána do života a Bratislavský samosprávny kraj prispeli sumou 75 800 eur. Župa poskytla aj budovu, kde nový bezpečný ženský dom sídli.

Ako uviedla veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva na Slovensku Inga Magistad, boj proti domácemu a rodovo podmienenému násiliu je prioritou EHP a Nórska. „Tento typ násilia je porušením základných ľudských práv a práve opatrenia proti nemu sú dôležité pre zvýšenie rovnoprávnosti mužov a žien a posilnenie pozície žien,“ povedala veľvyslankyňa. Rozdiel medzi Nórskom a Slovenskom vidí v tom, že na severe majú ženy menší strach a sú ochotnejšie otvorene hovoriť o násilí a skôr vyhľadajú pomoc.

Nórsko vyčlenilo pre Slovensko na takéto projekty 8,5 milióna eur z celkovej sumy 80 miliónov eur v rámci programového obdobia 2009 až 2014.

„Podľa prieskumu každá piata žena zažila alebo bola obeťou domáceho násilia. Tento počet však nie je konečný, nakoľko veľa žien sa neodváži obrátiť sa na inštitúcie a požiadať o pomoc,“ upozornila podpredsedníčka BSK Gabriella Németh. Ženy, ktoré zažívajú násilie vyzvala, aby sa s dôverou obrátili na občianske združenia či samosprávy.

Úrad vlády má v rámci spomínaného programu na obdobie 2009–2014 k dispozícii desať miliónov eur, pričom okrem nórskych fondov poskytne Slovensko zo štátneho rozpočtu na takéto domy pre ženy 15 percent. „Na Slovensku je potrebných 220 rodinných miest, pričom jedno miesto je jedna matka a jeden a pol dieťaťa. Mali by sme v rámci tohto programu vytvoriť 84 rodinných miest, pričom podľa údajov ministerstva práce už je u nás k dispozícii 90 takýchto miest,“ vysvetlil generálny riaditeľ sekcie bilaterálnych finančných nástrojov Úradu vlády Ján Krak.

Zamestnanci úradu vyzbierali pre klientky materiálnu pomoc a každé zo združení dostalo aj finančný dar v hodnote 3-tisíc eur.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #násilie na ženách #bezpečný dom