Občiansky rozpočet v Trnave. Na čo pôjde 20-tisíc eur?

Trnavčania majú po prvýkrát možnosť rozhodnúť, na aké projekty pôjde 20-tisíc eur, vyčlenených z mestského rozpočtu.

25.02.2016 15:00
tabuľa, žena, Trnava, verejný priestor Foto: ,
Na papier pribúdajú prvé nápady v rámci tematickej skupiny "verejný priestor".
debata (1)

V miestnosti, kde zvyčajne rozhodujú poslanci, sa v utorok spisovali prvé nápady. Oficiálne sa tak začal pilotný projekt participatívneho rozpočtu, ktorý mesto spúšťa v spolupráci s bratislavským občianskym združením Utopia.

Verejné stretnutie a čierna fixka. To stačí na začiatok, aby ľudia spolu začali hovoriť o nápadoch, ktoré nosia v hlavách. V rokovacej miestnosti mestského zastupiteľstva sa v utorok podvečer miesil šum s očakávaniami. Peter Nedoroščík z občianskeho združenia Utopia, ktoré od roku 2011 pomáha slovenským samosprávam naštartovať participatívny rozpočet, sa postavil pred osem desiatok zvedavých Trnavčanov.

„Participatívny rozpočet funguje vo svete už roky a má veľa podôb. V Trnave chceme vyskúšať tú najvyššiu formu, ktorá zhŕňa spolunavrhovanie, spolurozhodovanie, ale aj spolurealizáciu v spolupráci s mestom,“ priblížil Nedoroščík.

Príkladom je bratislavské Nové Mesto

Participatívny rozpočet dnes využívajú v Ružomberku, Banskej Bystrici či v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto. Zaujímavým projektom je participatívny rozpočet v Mlynskej doline, kde Utopia spolupracuje s internátmi Univerzity Komenského v Bratislave.

Počas krátkej prezentácie Nedoroščík opísal, ako vyzerá celý proces aj s časovým plánom pre Trnavu. Priblížil aj niekoľko občianskych projektov, ktoré sa podarilo rozbehnúť vďaka participatívnemu rozpočtu najmä v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto. Nadstavbou projektov je často budovanie nových vzťahov medzi ľuďmi.

V Novom Meste už tretí rok funguje cyklodielňa, ktorú prevádzkujú dobrovoľníci. „V minulom roku opravili asi 600 bicyklov a ľudí tiež naučili, ako to dokážu sami,“ opísal Nedoroščík. V Bratislave zaviedli aj kontaktnú linku pre seniorov, ktorá slúži ako prevencia izolovanosti. Nové Mesto považuje za najlepší príklad s fungujúcim participatívnym rozpočtom. „Dnes tam rozhodujú o tom, ako naložia s 250-tisíc eurami. Minulý rok sa zapojilo do hlasovania 2500 ľudí a súčasný rozpočet pripravovalo asi 300 ľudí,“ skonštatoval. Trnava začína s oveľa menšom sumou.

Podľa primátora Petra Bročku je 20-tisíc eur len začiatok. „Ak bude mať participatívny rozpočet úspech a vďaka nemu budú podporené občianske projekty, bude to argument, aby sme v ďalšom roku túto sumu mohli navýšiť.“

O projektoch rozhodnú v máji

Stretnutie nebolo len o prezentácii. Ľudia sa po jej skončení rozdelili do šiestich skupín podľa tém, ktoré ich zaujímajú. Najviac sa ich zoskupilo pri tabuli s nápisom verejný priestor (sídliská a zeleň), mamičky pritiahla téma deti a rodina. Ďalší sa rozdelili k témam doprava, kultúra (šport), seniori a rôzne.

Každý pracovný tím čakala úloha. „Na túto tabuľu budeme spisovať všetky vaše nápady,“ začala koordinárka najpočetnejšej skupiny. Väčšina mala aspoň základnú ideu, no našli sa aj ľudia s jasnou predstavou. Objavili sa aj obrázky s podobnými nápadmi v zahraničí.

V skupinách na záver hlasovali o nápadoch, ktoré sa im pozdávali najviac. „Nejde o nič záväzné,“ upozorňoval Nedoroščík, ktorý sa pohyboval medzi jednotlivými tímami. S výsledkami sa zišli opäť v rokovacej sále. V témach sa často objavoval princíp komunity – komunitná záhrada, mládežnícke komunitné centrum, manželské a rodičovské večery či vytvorenie mestského charitatívneho stánku s oblečením alebo priestoru, kde by skúsení podnikatelia mohli pomáhať začínajúcim mladým ľuďom.

Pracovné skupiny už majú stanovené prvé termíny stretnutí, kde by mali nápady ďalej rozpracovávať. Najlepšie spracujú do projektovej dokumentácie. „Z každej skupiny sa vyberie jeden až dva projekty do finálneho výberu,“ prezradil Nedoroščík. O tom, ktoré podporia, sa rozhodne v máji.

Pri menšom počte ľudí sa dá využiť takzvané zvažovanie, keď sa o podporených projektoch rozhodne v diskusii. Druhou možnosťou je hlasovanie, či už fyzické, alebo prostredníctvom internetu. „V ideálnom prípade budú projekty realizovať samotní ľudia a mesto im poskytne potrebnú podporu napríklad obstaraním potrebných vecí,“ doplnil Bročka.

Celý proces bude zastrešovať kancelária pre participáciu, teda tím asi šiestich ľudí z mestského úradu a externých spolupracovníkov. Do konca roka by sa mali podporené projekty aj zrealizovať. Primátor zdôraznil, že nezrealizované nápady nie sú automaticky odpísané. „Môže sa ľahko stať, že niekto príde s dobrou myšlienkou, ktorá však patrí do plánovania mestského rozpočtu a tam sa s ňou dá ďalej pracovať.“

Čo je participatívny rozpočet

Ide o proces, ktorý umožňuje ľudom v danej samospráve rozhodovať o tom, kam bude nasmerovaná časť peňazí. Myšlienka vznikla v 80. rokoch 20. storočia v brazílskom meste Porto Alegre. Do prelomu tisícročí sa participatívny rozpočet rozšíril podľa Petra Nedoroščíka z občianskeho združenia Utopia na všetky obývané svetadiely s tým, že má rôznorodé podoby a umožňuje niekoľko foriem spolupodieľania sa občanov. Na niektorých miestach vo svete sa už podarilo takýmto spôsobom rozdeliť celkový rozpočet konkrétnej samosprávy.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Trnava #participatívny rozpočet